Veršované knihy, zväzok tretí  

Posted in

Mám VEĽMI rada veršované knihy, a tento týždeň som si na GR konečne zložila poličku, kde môžem sledovať, koľko som ich vlastne čítala. Momentálne stojí číslo na 28 a to prakticky volá po novom článku. Čo zaujímavé som od toho posledného čítala?

Jedna kniha príspevku vládne

One je jednou z tých veršovaných kníh, čo mohli byť pokojne aj v próze, pretože ak nejaký rým alebo rytmus majú, nenašla som ho. Vadí to? V tomto prípade vôbec nie. To, čo sa vo "veršovaných miniscénkach" deje, je totiž taká bomba, že to zlé prepáčim. Kľúčové slovo? Dobre zvládnutá téma.

Hrdinkou tejto knihy sú siamské dvojčatá. Grace a Tippy majú dva samostatné trupy, no zdieľajú vnútorné orgány v brušnej dutine. Rozprávačkou je tá zakríknutejšia a introvertnejšia polovička Grace, ktorá sa zahľadí do pekného chlapca, no keďže si uvedomuje, že z toho nikdy nič nebude, neodváži sa dúfať vo viac.

Ibaže zavrhnúť túto knihu ako pochybnú romancu s divným twistom by bola FAKT HLÚPA VEC. Väčšina knihy je totiž o situáciach z bežného rodinného života, ktorý sa netočí len okolo toho, že sú dvaja členovia rodinného kruhu spojení v jedno telo. Rodičia bojujú s finančnou krízou, sestra s túžbou stať sa baletkou, dvojčatá s cestou do obchodu po mlieko alebo tým, keď sa jednej nechce variť a druhej áno.

A práve tieto detaily pre mňa robia z knihy s takouto témou niečo, čo je zrazu oveľa skutočnejšie a reálnejšie, a nie len založené na "omg siamské dvojčatá, ktorým sa všetci smejú". Páčilo sa mi to, má to dušu a ešte aj v takom frfľošovi ako ja to vykresalo nejakú tú emóciu. Prečítajte si to.

Nápad dobrý, ale nah

Hideous Love má všetko, čo by som na veršovanej knihe mala milovať:

• super hrdinku: vzdelanú, kreatívnu, citlivú a inteligentnú Mary Shelley
• tému, ktorú nedostanete tak často: ...kedy ste naposledy čítali knihu o... ííííí, Mary Shelley!!!
• reálny historický základ: aké to asi bolo roadtripovať Európu v devätnástom storočí s Lordom Byronom?
• a vášnivú, tragickú, zakázanú lásku. Och!

A predsa to nevyšlo. Pretože pri pohľade na to, čo sa v knihe deje (a špecificky koľko ľudí tam umiera), cítite presne toľko, čo pri pohľade von z okna. Áno, občas tam možno je niečo zaujímavé, ale inak vami nejaká tá príjazdová cesta alebo okná bytovky veľmi nepohnú.

Hideous Love ma bavilo čítať pre príbeh, nie pre zážitok. Na jednej strane máte pútavé scény, zaujímavé vzťahy a (pokiaľ náhodou neštudujete anglickú literatúru a viete všetko vopred) šokujúce vyvrcholenie. Ibaže verše - základ veršovanej knihy - sú sterilné a nudné, emócie utlmené. Toľko potenciálu, aghr!

Ak je na tom celom niečo dobré, tak aspoň to, že ma ďalšia autorkina kniha tak (v zlom) neprekvapila. Wicked Girls je kvalitou na úplne rovnakej úrovni, čiže ak nemám vkus ja a ktorákoľvek z tejto dvojice vás chytí za srdce, neváhajte a pokračujte ďalej.

Témou tejto sú salemské procesy s ľuďmi obvinenými z čarodejníctva rozprávané z pohľadu dievčat, ktoré obviňujú susedov a všetci v dedine im to bezvýhradne žerú. A ako som povedala, platí to, čo predtým - skvelý nápad, biedne spracovanie. Ach, škoda.

Vykúri sa z hlavy o dva týždne

By the River. Pamätám si, že tam bola nejaká potopa. A bratia. A niekto v tej potope zahynul...? Alebo to bola iná kniha a tu im odplavilo dom? (BOLA tam vôbec tá potopa???)

Urobila som kritickú chybu a poznačila som si pri čítaní len tri odrážky: nezaujímavý dej, nezaujímavé postavy, suché verše. Bohužiaľ, viac vám k nej fakt neviem povedať.

Elevated. Pane bože. Oni boli v nejakom výťahu. Like, do you get it? Elevator. Elevated.

Našťastie si tu pamätám aj viac - hrdinovia sú po rozchode, náhodou sa stretnú vo výťahu a cestou sa zaseknú. Scény z prítomnosti sa striedajú s flashbackmi do minulosti a na konci knihy vás čaká odhalenie, ktoré vás má prekvapiť. Mňa viac prekvapuje, že som si tesne pred publikovaním tohto príspevku na tú knihu spomenula. Ešte aj v tom zozname, čo na GR mám, som ju dokázala dvakrát prehliadnuť.

Pri Love and Leftovers som najprv neveriacky pregooglila blog, pretože som si bola ISTÁ, že som o nej už písala. V skutočnosti nie, a tak sa pripravte: z tejto knihy si pamätám, že hrdinkin otec vyhlási, že je gay. Rodina sa rozpadne, hrdinka sa presťahuje a začne na novej škole.

Za ten svet si neviem spomenúť na viac. Lebo myslím, že ma najviac oslovilo práve tých pár veršov, kde sa hrdinka zamýšľa o otcovi - aké bolo jeho manželstvo, ako sa mu darí v novom vzťahu, čo ona a jej vlastné pocity voči celej veci... a zvyšok, to JADRO celého príbehu, o čo v jej novom živote ide, sa pre mňa stratilo. Nuž...

Kiss of Broken Glass. O tejto si pamätám, že mala vo vnútri fakt pekné grafické spracovanie - nehovorím o obrázkoch, ale viete, pekné fonty, osadenie textu, nadpisy... a malo to byť pochmúrne, odohrávajúce sa na psychiatrii a rozprávajúce o vážnych témach. Proste to vyzeralo ako niečo fakt extra, čo si budem pamätať ešte dlho.

A tu presne viem, čo knihu potopilo: autorka rozpráva o niečom, s čím nemá skúsenosti. Pokiaľ si správne spomínam, dokonca to aj v poznámke na konci priznáva, že si všetky pocity človeka, čo sa reže, iba predstavuje.

Ak si túto spomienku predstavujem ja, tak stále vedzte, že to z textu cítiť aj tak. Hrdinke som z jej pocitov neverila ani za máčik máčny a vlastne sa mi celé čítanie zdalo, že všetko, čo sa v príbehu deje, pozorujem odniekiaľ spoza skla. A niečo také vás pri čítaní o téme, ktorá má "zaťať do živého", práve neuchváti.

A napokon, Two Girls Staring at the Ceiling, ach, od tejto som mala očakávania. A ach, asi som ešte nečítala tak ťažko zrozumiteľnú veršovanú knihu.

Anotácia sľubovala dve dievčatá, ktoré sa ocitnú v jednej nemocničnej izbe so spoločnou diagnózou. To je pravda - ale ja som spolu s tým čakala, že sa príbeh bude točiť okolo ich spoločného vzťahu a prežívania v nemocnici. Moja chyba, lebo nie, nemocnice je minimum a každé z dievčat rozpovedá svoj vlastný životný príbeh.

Dodatočne som zistila, kde nastala chyba: túto knihu potrebujete vo fyzickej verzii, aby ste rozprávanie dvoch dievčat videli vedľa seba na dvojstranách, kde si predstavíte, ako leží každá na jednej strane miestnosti a premýšľa si o svojom. Fakt skvelý nápad, nemyslíte? Ak sa mi táto vec dostane do rúk v 3D podobe, dostane odo mňa druhú šancu.

***

Čo si treba odniesť z tohto príspevku? Že ak ste čítali veršovanú knihu a nudili sa nasmrť, možno ste len nečítali tú správnu. Vyberte si niečo lepšie - a napíšte mi do komentárov tip na ďalšie kúsky. Veršované knihy sú super a ak viete po anglicky, netreba mať predsudky.

4x MINIRECENZIA: edícia UKYA - YA z Veľkej Británie  

Posted in ,

Liz Kessler: Read Me Like a Book
Ash má 17 rokov a začína maturitný ročník, v ktorom sa na ňu bude valiť jedna katastrofa za druhou: poháda sa s ňou najlepšia kamoška, otec sa rozhodne odísť od rodiny, s priateľom jej to prestane klapať a keď pri prvom sexe nepoužijú kondóm, začne to vyzerať aj na neželané tehotenstvo...

Tu - v polovici knihy - som sa šla na internet pozrieť o čom to vlastne je. Lebo ak to má byť rad nešťastných tínedžerských príhod, je to dosť slabé. A predstavte si, čo som z anotácie vyčítala: hrdinka je lesbička a je zamilovaná do svojej učiteľky.

Okej - ale hrdinka na to príde 100 strán pred koncom. 100 strán, ktoré sú tak klišé, až to bolí - každý, komu sa hrdinka prizná, to už "predsa dávno vie", okamžite treba navštíviť gaybar a nájsť si novú životnú lásku behom dvoch kapitol. (A čo slečna učiteľka? No...) Až si nakoniec poviete, že tých milión náhodných problémov v prvej polovici bolo vlastne celkom fajn.

Saci Lloyd: The Carbon Diaries 2015 (Carbon Diaries #1)
"Eko post-apo" so zaujímavým spracovaním (kniha vyzerá ako zošit na denník z recyklovaného papiera, do ktorého si hrdinka lepí výstrižky z novín), ale hlboko podpriemerným obsahom.

V roku 2015 dostane každý obyvateľ Veľkej Británie "CO2 na prídel". Znamená to, že ak si chcete kúpiť napríklad ovocie pestované v Taliansku, zožerie vám transakcia viac CO2 bodov ako pri ovocí z Anglicka, pretože sa pri dovoze cez celú Európu vytvorí viac emisií. A tak ďalej - kúrenie, elektrina, doprava, všetko.

Ibaže príbeh je v podstate nevydarená dráma o tom, ako nový ekonomický systém (+/- nejaké tie vražedné teploty v lete a mrazy cez zimu) rozkladajú manželstvo hrdinkiných rodičov, ako hrdinka chodí na koncerty, ako píše eseje do školy... a áno, Uhlíkové denníky sú denník v tom najdenníkovejšom slova zmysle, lebo to nakoniec nie je dobrý a pútavý román, ale nudné zápisky o všedných dňoch.

Kevin Brooks: Killing God
Niektoré knihy by som nazvala "blažene pomalé". Viete, ktoré myslím - tie, sa autor dokáže jednej scéne venovať aj niekoľko desiatok strán a vás to stále baví. Táto kniha takou scénou začína: pätnásťročná Dawn sa vyberie prejsť. Vonku prší a z toho, ako to autor opisuje, začne byť nepríjemne aj vám.

Táto "úvodná" scéna sa tiahne až do polovice a keď skončí, začne vám byť za ňou smutno. Dokonca som mala pocit, akoby sa tu zasekol aj autor, rozpísanú knihu odložil a keď sa k nej po nejakom čase vrátil, nevedel sa do tej fantastickej atmosféry opäť vžiť.

Čiže slovo dostane príbeh: Dawn žije po náhlom zmiznutí otca sama s neschopnou matkou. Navštívia ju dve jej spolužiačky, ktoré sa s ňou normálne nerozprávajú. Do toho vstúpi backstory o tragickom vzťahu Dawn a jej otca, ktorý jej spravil NIEČO veľmi zlé. Plus mínus niečo okolo a hľa, záverečná scéna.

Všetko dejové, čo sa v tejto knihe udeje, sa stane až v druhej polovici. Knihy, ktorá má len 240 strán. Nápady nie sú zlé, Dawn a jej myšlienkové pochody fajn... ale je strašná škoda, že to autor nahustil jedno cez druhé a vlastne v konečnom dôsledku nedal dosť priestoru ničomu. Po tak skvelo napísanom úvode je to normálne až smutné, lebo ak by sa autor tak neponáhľal, bola by to naozaj skvelá kniha.

Louise Reid: Lies Like Love
Audrey má depresiu, trpí insomniou a halucináciami. Jej starostlivá matka sa ju preto rozhodne odviesť na pokojný vidiek, kde bude môcť Audrey venovať každú možnú minútu. Audrey teda nastupuje na miestnu školu, bojuje so svojou chorobou, nájde chlapca, do ktorého sa zamiluje...

...a prvých 100 strán si kladiete otázku: Načo toto preboha čítam? Áno, je to dobre napísané... ale... nič viac...

A potom vám niekedy okolo polovice začne dopínať, že veci nie so také, ako sa zdajú... čo je pravda a čo iba výmysel hrdinkinej chorej mysle? Kniha má 460 veľmi husto popísaných strán a prostredná tretina je BOHOVSKÁ. Predstavte si to ako druhý diel Mary Dyerovej, keď sme ešte nevedeli, či sú jej halucinácie pravda alebo výmysel. 

Ale posledných 100 strán je TAK. NEUVERITEĽNE. FRUSTRUJÚCICH! Napätie rastie, vyvrcholenie sa blíži... a hrdinka sa zrazu z kapitoly na kapitolu začne správať ako padnutá na hlavu - a obviňovať ľudí, ktorí sa jej doteraz všemožne snažili pomôcť a ona im o svojich problémoch celú knihu úmyselne klame, že si nič nevšimli, že jej nijako nepomohli, že nevypočuli volanie o pomoc skryté v hĺbke jej duše... Chápem, o čo sa autorka snažila - ale tragicky jej to nevyšlo a namiesto prežívania "psychologickej drámy" mám chuť hrdinkou iba zatriasť.

Autorkina prvotina Black Heart Blue (-recenzia-) je fantastická. Toto? Sľubný úvod, fenomenálny stred, otrasný, OTRASNÝ koniec. Obrovské sklamanie a množstvo premrhaného potenciálu. Škoda, fakt škoda.

Francesca Zappia: Vymyslela som si ťa  

Posted in ,

Keď mala Alex sedem rokov, stretla Modroočka: úžasného chlapca s úžasnými modrými očami, ktorý - počas tých niekoľkých spoločných minút - objavil cestu k jej duši. Ako? Povedal, že sa mu páčia Alexine červené vlasy. 

O desať rokov neskôr sa začína nový školský rok a Alex stretáva Milesa. Stačí jeden pohľad do očí a... a prekvapivo veľa strán, kým si Alex uvedomí, že si Modroočka nevymyslela, a Miles je rovnako úžasný, ako v jej detských spomienkach.

Jop. Sorry. To je celá pointa. Nie to, že "Alex je schizofrenička a každý deň zvádza ťažký boj, aby rozoznala skutočnosť od halucinácie". Ale chlapec. Zlá roztlieskavačka. A prapodivná backstory o svetelnej tabuli, ktorá vraždí dievčatá. Želám si, aby som si ja vymyslela toto

Zniem kyslo. Áno, ja viem. Mám dôvody. Prvým je staré známe sklamanie z toho, že som zase raz nedostala príbeh, kde by bola duševná choroba viac než ozvláštnenie. Dokonca mám tichý pocit, že autorka proste len potrebovala logický dôvod na záverečný zvrat, tak šla na internet a použila prvé, čo jej google vyhodil: schizofréniu. Takže Vymyslela som si ťa nie je príbeh o dievčati so schizofréniou - je to príbeh, do ktorého bola schizofrénia len vsunutá. A nedovolím si hodnotiť nakoľko realisticky, ale aj s mojimi obmedzenými znalosťami mám VEĽKÉ pochybnosti, či to vôbec schizofrénia JE.

Ale druhý - a oveľa väčší, pretože som vďaka nemu knihu otvárala KAŽDÝ. JEDEN. KRÁT. s čoraz väčšou nechuťou - je slovenský preklad. Ó - môj - bože. Rovnako ako Šťastná sedmička (-recenzia-) nie je Vymyslela som si ťa preložené, ale slovo za slovom preklepané: s anglickým slovosledom, nulovou nápaditosťou, množstvom preklepov a amatérskych kalkov, aké znejú od študentov prekladateľstva v prvom ročníku, ale NIE od profesionálneho prekladateľa. Ak je na tejto knihe ČOKOĽVEK dobré, slovenský preklad to vzal, rozdupal, rozžuval a vypľul do podoby, v ktorej som to čítala. Áno. Až také zle.

Pri posledných 100 stranách bolo zle aj mne, kedykoľvek som si povedala, že sa idem premôcť a skúsiť to dočítať. Lebo príbeh sám o sebe nie je vyslovene tragický - hrdinka chodí do školy, zamiluje sa, sem-tam berie lieky. Otrepané "nikto sa to o mne nesmie dozvedieť, lebo by sa mi celá škola smiala". Jednoducho sivý priemer, ktorý by som inak zhrnula v minirecenzii, lebo vlastne nie je o čom rozprávať.

Ale kombinácia odfláknutej duševnej choroby a slovenského prekladu to posunula na niečo, čo si zaslúži celý článok. Pokiaľ toho veľa o duševných chorobách netušíte (a sľúbite mi, že sa to z kníh ako táto nebudete učiť), okej, čítajte si to ako stredoškolskú romancu s netradičným zvratom. Ja len hovorím, že keď duševné choroby a romantika, existuje množstvo kníh, ktoré tému zvládajú decentnejšie - a sú dokonca aj lepšie napísané. Alebo minimálne nemajú taký zlý preklad.

3x MINIRECENZIA: edícia Knihy s fakt dlhým názvom  

Posted in , ,

Sarah J. Maas: Na dvore z tŕňov a ruží (Na dvore z tŕňov a ruží #1)

Feyre žije v krajine, ktorá spamätáva z vlády desivých férov. Dnes síce vládne mier, ale ľudia sa stále neodvážia ísť do lesa bez toho, aby za každým stromom nečkali nejakú krvilačnú férsku príšeru.

Aj Feyre sa bojí, ale je zima a treba jesť. Preto sa raz na love vydá do lesa hlbšie a na jej veľkú hrôzu narazí na vlka. Skúsená lovkyňa sa nedá, vlka zabije, stiahne z kože, tú dobre predá a spokojne sa vráti domov... ale hups, tu už na ňu čaká vlkov férsky kamarát, ktorý požaduje odplatu. Život za život. Buď Feyre položí hlavu na klát, alebo odíde žiť do hrôzostrašnej krajiny férov.

Feyre je život milý a smutne si vyberie Fériu... no namiesto hororu plného krvavých potokov a vnútorností sa ocitne na nádhernom hrade. Z krvilačnej beštie a vykľuje vlastne celkom sexy (prekliaty) princ a... odvtedy to ide dolu vodou. Aspoň pre mňa. Pretože celý ten sľubný a krásne atmosferický začiatok nahradí trápna romantika.

Po štyroch častiach epického Trónu zo skla pre mňa veľké sklamanie. Na dvore z tŕňov a ruží nie je zlé - ako rozprávkový fantasy retelling Krásky a zvieraťa je naopak DOSŤ slušné - ale jediné, čo má s Trónom zo skla spoločné, je autorkin skvelý štýl. Priveľa zbytočnej romantiky, priveľa presladených scén, priveľa klišé. Ale sakra, tak dobre napísané, že ak vás ani jedno z mojich varovaní nedesí a naopak sa na to tešíte... smelo do toho.

Leah Thomas: Because You'll Never Meet Me (Because You'll Never Meet Me #1)
Ollie má alergiu na elektrinu, Moritz strojček na srdci. Ak by sa Ollie a Moritz niekedy stretli, Ollieho reakcia na elektrinu by vyskratovala Moritzov strojček a oboch by to zabilo. Takže nie je to vlastne šťastie, že žijú na opačnom konci sveta a môžu si len písať?

Prvých 100 strán som si pripadala, akoby som práve objavila skrytý poklad. Román v listoch, osamelí postihnutí hrdinovia, priateľstvo a žiadna romantika - Because You'll Never Meet Me sa prvú tretinu proste tvári ako niečo, čo zahreje na duši.

Prvú tretinu. Kým nepríde fantasmagória o tajných laboratóriach a genetických úpravách.

Áno, je tak trošku spoiler, ale povedala som si, že vás idem varovať - táto kniha nie je contemporary, ale skôr špekulatívna fikcia. A nie dobrá špekulatívna fikcia. Už dávno som sa necítila tak sklamaná ako tu - kde bol naozaj DOBRÝ úvod iba taktika na oklamanie nepriateľa, a všetko, čo prišlo po ňom, stálo o dve triedy nižšie. Because You'll Never Meet Me mohla byť fakt dobrá kniha. Keby ostala "iba" contemporary o úžasnom priateľstve.

Adele Griffin: The Unfinished Life of Addison Stone
Šok a škandál! Addison Stone je mŕtva! Zdravotné problémy? Nehoda? Samovražda? Umenie? Slávna novinárka Adele Griffin sa vydáva hľadať pravdu! Kde? V biografii talentovanej, geniálnej, obľúbenej a netradičnej umelkyne Addison Stone.

Kto dokelu je Addison Stone a ako je možné, že som o nej nikdy nepočula? Pretože je vymyslená. Pretože táto biografia - plná rozhovorov, novinových článkov, fotografií, malieb a výpovedí Addisoniných priateľov - je fikcia. Predaná tak vierohodne, že si to budete musieť ísť na internet overiť. Toto je niečo, čo vám slovami jednoducho neopíšem. Boh žehnaj tejto francúzskej blogerke, že vám kúsok z vnútra vyfotila.

Technická stránka je proste taká úžasná, že si možno ani nevšimnete, aký oničom je príbeh. Tá kniha sa totiž na biografiu hrá tak presvedčivo, že poriadny príbeh ani nemá. Addison maľuje, Addison je umrnčaná, Addison je drzá, Addison maľuje ďalej, stále dookola a dookola, a pokiaľ proste čakáte v písmenkách niečo originálne, nedočkáte sa. Vadí to? Pokiaľ chcete túto knihu čítať ako román, áno. Pokiaľ naopak po nej siahnete ako po niečom fakt inom a nekonvenčnom... pekné čítanie a užite si.

Hviezdna šou pre série, ktoré som minulý rok dočítala  

Posted in

Minulý rok som nečítala extrémne veľa noviniek - zato som doklepla pár slušne rozbehnutých sérií. Ak ste teda napríklad zaseknutí po prvom diele niektorej z nich, vitajte pri článku o tom, ktoré z nich stojí za to dočítať.

Článok s jemnou chuťou spoilerov na úrovni toho, čo sa dočítate v anotáciách.

CENA ZA BEH NA DLHÚ TRAŤ
CAMP CONFIDENTIAL
Camp Confidential prinášal potešenie a dobrú náladu aj tento rok, keď som si 150-200 stranové knižky dávkovala jednu po druhej vždy, keď bolo treba vysedávať v nemocnici. Sluchátka do uší (odfiltrovať deti/dôchodcov) a poďho - príbehy z letného tábora sú presne to, čo človek potrebuje. 

Nevídané je, že si 25-dielna séria udržala rovnakú kvalitu až do konca. Áno, niektoré diely sú také kolísavé, ale každé leto ide stále o niečo nové a iné - hrdinky sa na jeden deň stanú šéfkami tábora a spackajú, čo môžu… na dva týždne dorazí prezidentova dcéra… neobľúbené dievča predstiera, že jej brat je hviezda reality show… 

Toľko dobrých nápadov sa skrátka len tak nevidí a keďže majú knihy sympatických 200 strán, netreba okolo nich napchávať nudnú vatu. Milé, letné, zábavné - absolútne neľutujem ani jednu časť. 

CENA ZA SÉRIU NA HOJDAČKE
GIRL ONLINE


Smutné, že druhú časť nečítalo zďaleka toľko ľudí ako jednotku - pretože sa v nej autorka odvážila vybehnúť z nekonečnej plejády zamilovaných klišé a nechať hrdinku pochopiť hrozitánsku vec: že jej životná láska má iba 18 a - wait for it - CHYBY. Girl Online na turné ma nadchlo. Nie ako kniha roka, ale pokrokom smerom k realite. Ktorý som od romantického fluffu fakt nečakala.

Tretia (a zatiaľ záverečná) časť - Sólo pre Girl Online - mala po konci dvojky pripravenú pôdu pod nohami, ktorá si priam pýtala, aby do nej autorka zapichla tabuľu s oznamom "prvá láska z pätnástich nepotrvá do konca života". Škoda, nestalo sa - a klišé romantika ako z filmu bola zase raz lákavejšia. Škoda dvojnásobne, lebo do tónu, aký tretia časť udáva, naozaj nezapadla.

Girl Online je teda taká "hojdačková" - raz hore, raz dole. Na druhú stranu, jedna vec, čo je hore vždy, je slovenský preklad, vďaka ktorému pridáte na hodnotení o hviezdičku viac ako pri strohej a kŕčovitej angličtine.

CENA ZA NÁDEJE ROZDUPANÉ NA PRACH
GRAND TOUR


S touto sériou to šlo dolu vodou tak veľmi, že nemám slov. Iba nariekanie za strateným potenciálom.

Prvý diel? Ooo. Cora, chudobná farmárka, sa náhle stane dedičkou rozprávkového bohatstva. Nasleduje cesta po Európe, honosné večere, maškarné plesy, romantické tance. Zakázaná náklonnosť k chudobnému sprievodcovi a rodiace sa city k bohatému šľachticovi.

Ale druhý a tretí diel sú stále dookola o tom istom: Coru chce niekto uniesť a niekto iný ju beží zachrániť. Autorka netuší, čo si počať s ľúbostným trojuholníkom, a tak postupne znenávidíte úplne všetkých: chlapov preto, že sa nevedia do kože zmestiť a robia zo seba idiotov - a hrdinku preto, že sa na nich nevykašle na oboch. Ughr!

CENA ZA NAJVIAC ODVECI KONIEC EVER
ZOM-B


Posledný diel má na Goodreads 324 hodnotení a ľudia, vy neviete, o čo prichádzate. Akože, nie, nemusíte to čítať, tá séria nie je bohviečo - priveľa postáv, priveľa odbočiek, niektoré diely úplne ale úúúplne že o ničom. Malé bezvýznamné plus smerom k autorovi za to, že si to zrejme uvedomil tiež - lebo na začiatku každej knihy dostanete niekoľkostranové "v minulých častiach ste videli čítali", aby ste sa v tom nestratili úplne.

Ale aby sme prešli k pointe - v sérii ide o to, že sa dve strany doťahujú o dve skúmavky: v jednej je vírus smrteľný pre ľudí, v druhej pre zombíkov. Hrdinovia chcú pozabíjať zombie, záporáci ľudí. Jednoduché.

A viete, čo sa stane na posledných pár stranách? Tie vírusy sa vypustia oba a celá planéta vykape. Všetci. Okrem hrdinky, ktorú tie príšerky z obálky piatej časti o 1000 rokov neskôr so slovami "Ahoj mami!" prebudia po spánku v stázovom poli do svojej utopistickej spoločnosti. 

Proste... áno, človek čaká masaker, a umieranie, a obety, a smrť, a veľké finále... a ja vlastne nemám slov. Teda, mám. Mohla som niečo podobné po časti, v ktorej hrdinke pri mučení zatĺkli do hlavy klince a ona ich tam potom niekoľko kníh nosila, asi čakať.

CENA ZA POZORUHODNÉ POKRAČOVANIE
THE TESTING

Je to nečakané, ale vrcholom tejto série bol prekliaty prostredný diel. Prvý sa totiž nedá opísať inak než "Hry o život bez kúska logiky" a tretí trpí známym syndrómom nedomyslených trilógií - ale druhý je pecka. Taká dobrá, že by zvyšok série ani nepotrebovala.

Keď sa totiž deti na konci jednotky vynoria z arény, čaká ich vytúžená výhra: štúdium na univerzite. Škola im neustále pripravuje psychicky náročné testy, ktoré ich majú preveriť v každodenných situáciach alebo na smrteľne nebezpečných "branných cvičeniach" v prírode.

A tento každodenný život je skrátka omnoho zaujímavejší ako nejaké vládne sprisahania a rebélia proti systému, ktorá čaká v záverečnej časti. Prostredný diel je skrátka v rámci ústredného príbehu čistá vata - ale sakra, tá "vata" je v porovnaní s tým príbehom stonásobne viac premyslená a pútavejšia.

CENA ZA NAJVIAC PREVINILÝCH TRBLIETOK
THE SECRET DIAMOND SISTERS


Už si ani nepamätám, čo mi to napadlo, keď som sa rozhodla čítať prvú časť - iba to, že som si to hriešne užila. A druhý diel, keď príde jednej z hrdiniek zaspievať na narodeninovú oslavu Perry Myles z One Connection ešte viac.

Táto séria je presne to, čo potrebujete po dlhom a náročnom dni na upokojenie nervov: ružový sladký fluff. Plný klišé, predvídateľných scenárov a stokrát omletých zápletiek... ktorý však dostala do rúk autorka, ktorá sa ho nesnaží predať ako niečo vrcholne originálne, ale ako slušne napísaný odpočinok.

Preto škoda, že jej v tretej časti došli nápady a väčšina knihy sa točí okolo jedného problému. Škoda - lebo keby si séria udržala úroveň prvých dvoch častí, nevadilo by mi ešte pár dielov naviac. Na druhú stranu, aspoň plus pre autorku za to, že všetko uzavrela predtým, než by sa z ružového fluffu stal nečitateľný brak - a podsunula dostatok zaujímavých vedľajších postáv na prípadný spin-off. A ak autorka načerpá nové sily a niečo napíše znovu, budem prvá v rade, kto bude čítať.

Ramblingový mesačník (9) - Ugh  

Posted in

Ráta sa do knižnej výzvy na Goodreads, ak knihy síce nečítate, ale vyrábate?


Začala som minulý rok prekladať knihy, lebo prečo nie, menej rentabilná práca sa už nedala. A tak. Poznáte ten moment, keď sa vás niekto spýta, akú knihu práve čítate, vám je dopredu jasné, že o vašej obskúrnej YA knihe isto nikdy nepočul, a musíte mu to nejako rozumne opísať? Skúste tú otázku dostať, keď tá kniha ešte ani nemá názov.

A viete, keď máte blog a chceli by ste naň o niečom písať, čítať jednu knihu štyrikrát nie je to isté, ako čítať štyri rôzne knihy raz.

KNIHA "MESIACA"

Mám TBR na Goodreads zoradený podľa priemerného hodnotenia a Six of Crows bola niekde na vrchole celú večnosť - ale vážne, vážne som nečakala, že autorka vyslovene priemernej série Griša by mohla napísať niečo TAKTO DOBRÉ.

Najlepšie na celej veci je, že Grišu čítať vôbec nemusíte - vykašlite sa na tie pochody v zmysle "mal by som to čítať chronologicky, aby mi neušli súvislosti, a preto najprv zbytočne prehryziem tri iné knihy". Naozaj netreba. Predstavte si to ako dve série od toho istého autora, z ktorých jedna sa odohráva v Rusku a druhá v Dánsku. A to je všetko.

Takže naozaj choďte do toho - či už ste Grišu čítali alebo nie. Zápletka nie je taká prehnane epická (šesť kriminálnikov sa chystá vlámať do superstráženého paláca a ukradnúť odtiaľ človeka), postavy sú omnoho zaujímavejšie (žiaden ľúbostný trojuholník - a takmer žiadna romantika!!!) a autorka sa fakt, fakt vypísala.



MESAČNÁ CHVASTAČKA

Ani neviem, ako dlho túto fotku vyfotenú mám, ale že Zrodená z ohňa vyšla niekedy v lete môže mnohé napovedať. Inak vám to všetko budú známe veci - mimochodom dvojka Girl Online ma dokonca tak nadchla, že som trojku prečítala v origináli, a ak sa podarí, možno o tom vyjde aj obsiahlejší článok.


Ale kedy vyšlo My ostatní tu len tak žijeme, to netuším už vôbec. Spomenula som si naň, keď som naposledy rýchlo hľadala niečo tenké do vlaku a teraz pri pohľade na blog zistila, že ho v žiadnej mesačnej chvastačke nemám. Cat Clarke som ulovila v nejakej zľave a Winter bola povinná jazda k zvyšku série.


NA POLIČKE VEDĽA MŇA

V ANGLIČTINE

Rozhodla som sa spomenúť niečo, čo mi stojí na poličke s požičanými knihami, takže som sa obzrela a... zrak mi padol na veľkú Barbie hlavu. Ó áno. Only Ever Yours a Barbie hlava.

Čo kniha sľubuje: Hrdinky žijú v budúcnosti, zo žien je komodita, cieľom každého dievčaťa je byť dokonalá manželka a spoločníčka, zjaví sa úžasný chalan, jedna/obe sa zamilujú, zistia, že spoločnosť nie je taká dokonalá, atď atď atď.
Čo očakávam: Nulové literárne kvality, maximálny spád (bol to debut, autorka sa ešte musela snažiť), romantický fluff. Odreagovanie. Bude to (minimálne) tretia kniha s touto témou, čo sa chystám čítať, takže nemyslím, že z niečoho padnem na zem. Autorka však o rok neskôr napísala aj "serióznu" contemporary a kritiky ju vynášali do nebies, čiže sa možno nechám milo prekvapiť.

V PREKLADE

Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru. Lebo že konečne.

Čo kniha sľubuje: Dvoch chlapcov s čudnými menami, radosť, šťastie, emócie, lásku, nič konkrétne a všetko naraz.
Čo očakávam: Počúvam o tej knihe toľko, až mám pocit, že som ju už čítala. V skutočnosti mám pocit, že v poslednej dobe čítam mnoho kníh, ktoré sú PRESNE ako Ari a Dante, ale keďže som Ari a Danteho nečítala, nemôžem to povedať s istotou, a nemôžem vám tie knihy ani odporučiť. Hm?

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...