19. 12. 2010

Tonya Hurleyová: Ghostgirl (Ghostgirl #1)

Charlotte Usherová je outsiderka. A či už za života alebo po smrti, nič sa na tom nemení, pre všetkých neviditeľná mŕtva outsiderka. Čo sa môže ukázať ako problém, ak ste zamilovaná do športovej star Damena Dylana, a vaši učitelia v Posmrtnej škole vám zľahka naznačujú, že vás "niečo na zemi nevykonané" nepustí ďalej na večnosť.

A to si Charlotte tak zúfalo želala zapadnúť...! Pracovala na tom celé leto - na pláne, ako vymaniť Damena Dylana z náručia otravnej roztlieskavačky Petuly Kensingtonovej a zatancovať si s ním na Jesennom plese. Lenže všetko po neplánovanej nehode s gumeným medvedíkom sa všetko zvrtlo... a z Charlotte je duch. Uviaznutý duch.

Druhý svet? V ničom iný, než ten náš. Školy sa v nej rozhodne nezbavíte, mŕtvych spolužiakov ani nespomínam. Problém však nastane v momente, ako vysvitne, že jedna jediná osoba - Scarlet Kensingtonová, Petulina mladšia sestra - dokáže Charlottu ako ducha nie len že vidieť, ale je ochotná dočasne Charlotte zapožičať svoje telo, v ktorom si predsa len môže Damenovu lásku získať. Na jednej strane tu teda stoja mŕtvi spolužiaci, ktorým sa nepáči, že sa Charlotte tak upína na svet živých - a na strane druhej Scarlet, ktorá sa neplánovane do Damena zamilovala...

,,Bože, prečo ja...?!" Tipovali by ste, že sa to Charlotte pýta? Áno, máte pravdu, a niet sa čomu čudovať. No ale tú istú otázku sa v istom bode pýta aj zúfalý recenzent, ktorý si práve uvedomil, že sa vo výbere knihy tentoraz parádne, ale parádne sekol.

Reklama ohľadom tejto série toho nasľubovala až príliš. Burtonovsky-ladený posmrtný život (taký poľakaný, až sa po väčšinu času bojí ukázať), uletené postavy s menami ako Nožnicovoruká Suzy (hm... marí sa mi, že som ju zodvakrát zahliadla...), nešťastnú lásku medzi živým a mŕtvou (za účasti Scarlet je Charlotte všetko len nie mŕtva a nešťastná), ľahký humor (ľahší než pierko a rovnako neviditeľný) a to celé zabalené v pre niekoho dokonalom, pre iného ťažko gýčovitom obale.

Z anotácie ani môjho zhrnutia to samo o sebe nevyplýva, ale Tonya Hurleyová sa viac než "naprirodzeným" uberá cestou klasickej dievčenskej romance. Pokiaľ tomuto typu príbehov neholdujete, načerpajte s rezkého rozbehu čo najviac, vaše kolesá tú zotrvačnosť budú potrebovať. Charlottin cieľ? Zabudnite na spasenie, tu ide o viac - pobozkať Damena Dylana na školskom plese, ktorý snáď - ah bože nie! - môže byť zrušený. Do tejto situácie občas spadne úlomok posmrtného sveta, obe línie sa v závere zlejú jednu, ale to je tak všetko, čo sa o príbehu dá povedať.

Najviac zo všetkého ale Hurleyová zlyháva v postavách. Dobrácky športovec, namyslená roztlieskavačka, neobľúbená gothička - stereotyp, jednodimenziálnosť a plochosť, že by si nimi človek mohol vytapetovať izbu. Keby ich aspoň Hurleyová dohnala do extrémov, na ktorých by sa z nich dalo zasmiať, ale nie, tu sme skončili niekde v polovici. Odhodlaná Charlotte je stále viac a viac ufňukaná, sebecká osoba, ktorá je ochotná prebojovať sa cez mŕtvoly nie len ku Damenovi, ale aj čitateľovi ku nervom.

Nuž teda dobre, prostredie, postavy, zápletka - toto všetko padá. Stále by nič nebolo stratené, ak by situáciu zachraňoval aspoň humor - páni, zmätená stredoškoláčka v záhrobí, koľko príležitostí to ponúka! Skutočnosť? Človek síce vidí miesta, kde sa mal nahlas zasmiať, ale v skutočnosti pri nich zdvihne sotva kútik úst. Vrcholom sú potom vety ako ,,Smrť mi ničí život," ,,Užila som si to," a ,,Napíšem si to do môjho úmrtníčku."

Posledný klinec do rakve sú logické diery. Svet Ghostgirl očividne nepotrebuje dospelých - napríklad o rodičoch nie je v texte ani jedna jediná zmienka. Charlotte je fixovaná na svoj pozemský život, a aj keď neváha po väčšinu času špehovať Damona a Petulu, na svojich rodičov si ani len slovkom nespomenie. A keby len ona - aj ostatné postavy akoby rodičov skrývali zviazaných v šatníkoch. Paradox strieda paradox a korunu tomu všetkému nasadzuje fakt, že školská rada dovolí školský ples v budove, ktorá je určená na demoláciu len pre to, že to študentská rada (,,Bude cool mať ples v strašidelnom dome.") navrhne.


Komu knihu odporučiť? Môj prvotný impulz znel: nikomu. Ten druhý, o 48 hodín uležanejší a premyslenejší: veľmi nenáročným čitateľom. Ghostgirl je ideálny vianočný darček pre jedenásťročnú sestru alebo kokokoľvek bez nárokov na psychiku postáv alebo originálnejšiu zápletku. Takpovediac, pokiaľ máte radi vyslovené oddychovky na hodinku-dve, nad ktorými netreba rozmýšľať a dokážete prekonať všetko mnou vytýkané, má potenciál zaujať aj vás.

Ak však čakáte niečo viac, siahnite po niečom inom. Ako klasické teen príbehy, tak čiste paranormálna odnož majú v každom smere na ponúknutie oveľa viac, než tento ich rozpačitý hybrid.

11 komentárov:

  1. :D Ta si tomu dala do tela riadne

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som sa docitala asi po 40 stran. Citala som to po anglicky, cize predpokladam, ze to bolo o kus hodnotnejsie nez slovensky preklad (ktory v kazdom ohlade vacsinu knih przni, vynimkou je Harry Potter). Mne sa chvilami zdalo, akoby si autorka robila srandu z kliseovitych teenage knih, ale pokial tomu tak nebolo, tak sama napisala jedno priserne obrovske klise. A co mne najviac chybalo? SPAD. Vlieklo sa to a vlieklo a vobec ma dej nenutil preskakovat riadky od nedockavosti...Skoda, lebo potencial mala kniha dobry...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja som na tom bola úplne rovnako, aj som tiež čítala anglicky. Na začiatku sa aj mne zdalo, že to bude taká pekná šibnutá paródia, ale asi to bol len nejaký vedľajší efekt, keď sa z toho v konečnom dôsledku vykľulo niečo také obyčajné... keby tie klišé scény boli aspoň zaujímavo podané, ale takto... od polovice som už rátala strany do konca. Škoda, Hurleyová si sama zabila všetky nápady, ktoré za niečo stáli.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. trefne, ja som ale docitala a myslim ze budem citat aj 2 a 3, ale rozhodne si ich nekupim :)

    kazdopadne je to velmi oddychove citanie a cielova skupina je prave ta, ktora je opisana na konci clanku, a ked som sa stretla s citatelkami tejto knihy v teenage veku, boli celkom nadsene... mna zaujala viac ako obsah obalka a kresby...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Luu, citala si nieco od Lauren Oliver - Before I fall alebo Delirium? Narazila som na tuto knihu niekde v spleti blogov a chcela by som vediet, ci sa ju oplati kupit. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Skvělá recenze - už samotné téma, když jsem si knihu prohlížela v knihkupectví, se mi zdálo podivné, ale hodně na mě zapůsobil obal, takže ve mně zůstal spíš pocit to-bude-něco. Díky, žes mě vyvedla z omylu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Triss, bohužiaľ nie, ale viem, že Seesen áno, ak máš účet na Goodreads, tak sa jej môžeš spýtať tadiaľto - http://www.goodreads.com/user/show/2896504-seesen9 :) (vôbec, ak máš účet na Goodreads/Shelfari, pošli spriateľovací request :D)

    Holky, ja som inak ten obal naživo ešte nevidela, ale v niečom súhlasím, ten štýl tých kresbičiek (a traileru, bude zajtra ako video týždňa) je úplne super...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. No, akurát som dočítala prvý diel a... zhodneme sa v názore - reklama veľká, obal tiež, akcia vo veľkoskladoch-len všetky 3 diely spolu - fakt "bohovská" a účinok... žiaden. Tak si ešte prečítam aj ďalšie dve (aj to len kvôli tomu že robím v knižnici a už stoja na polici) ale požičiavať budem asi od 3 po 4 ročník, hm.
    P.S.Neviete prečo je Damen (Damon) obľúbené meno všetkých "akože hlavných hrdinov"? V poslednej dobe je to už v 3 alebo 4 knihe (Upírske denníky, Navždy, Ghostgirl a ešte som ho niekde videla).

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Najpríšernejšia kniha z príšerných, pekný bol akurát obal a tie strieborné stránky. Ja som to ani nedočítala, vždy som pri tom spoľahlivo zaspala. A v anotáciách to prirovnávali k A.E.Poe. To je dobrá drzosť.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ja súrodencov nemám a nie som ani najmladšia, ale všetky 3 časti som dostala na Vianoce! Táto séria je vtipná, je tam pár absurdností - ako tá podoba nožnicovorukej Suzy z nožnicovorukým Edwardom, štýl príbehu á lá Tim Burton, ale aj tak... Tie knihy sú úžasne napísané!
    Ale musím uznať, že prvý a tretí diel sú najlepšie. Lenže keby si človek neprečíta aj ten druhý, tak kopu vecí by v treťom pokračovaní vôbec nepochopil.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. ja mám doma všetky tri knihy a nie pretože som si ich kupila, prvú som horko ťažko dočítala, ale do druhej sa mi ani za svet nechce, proste mala som pocit akoby tá kniha stála najednom mieste

    OdpovedaťOdstrániť

Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates