Pittacus Lore: Som číslo štyri (Som číslo štyri #1)  

Posted in ,

Bol raz jeden Lorien: očarujúca planéta, ktorej obyvatelia si nažívali v mieri, harmónií, šťastí, láske, a iných výdobytkoch modernej utopistickej spoločnosti.
Potom prišli Mogadoránci. A vo vesmíre bolo hneď o jednu obývanú planétu menej.

Zo zničeného Lorienu sa našťastie podarilo zachrániť deväť detí. Spolu so svojimi deviatimi ochrancami - takzvanými kurátormi - sa stihli skryť na Zemi, kde pod falošnými identitami žijú medzi nami. A nakoľko to viete vy, vedia to aj Mogadoránci, ktoré deti usilovne hľadajú a zabíjajú.

Aby to nebolo také jednoduché - Mogadoránci môžu deti zabíjať iba v určenom poradí, od jedna po deväť. Vždy, keď jedno číslo zomrie, objaví sa nasledujúcemu na tele jazva, ktorá indikuje, kto je na rade. John Smith už má jazvy tri. To smutné je, že John je Štvorka. Má pätnásť rokov, chodí na strednú školu, zaľúbil sa do krásnej ex-roztliečkavačky a po krku mu ide najväčší hajzel z celej školy, športovec Mark. No a samozrejme - zlí Mogadoránci. Ktorí chcú v konečnom dôsledku zničiť Zem a zastaviť ich môžu iba... áno, hádate správne. Lorienske deti.

Pravidelne sa stáva, že niekto vydá knihu, kniha sa sfilmuje, a stane sa tak známa. Už menej pravidelne sa stáva, že sa kniha sfilmuje skôr, než sa vôbec vydá. Som číslo štyri dorazilo do amerických kníhkupectiev zároveň s filmovým teaser-trailerom. Tomu sa vraví využitá šanca.

No bez tejto mediálnej masáže by bol osud Čísla štyri oveľa menej žiarivý, ako je súčasná realita. Povedzme si to z očí do očí - na vyše 300 stranách sa otvára príbeh, ktorý možno o originalitu niekde zakopol, no zdvihol sa, a bez slova išiel ďalej.

John Smith je pätnásťročný mimozemšťan. Nepije, nefajčí, nenadáva, nebije sa, nevyčnieva, nehnevá sa, neodvráva - vskutku, mimozemšťan. Po boku mu kráča krásna a dobrosrdečná ex-roztliečkavačka, geek, ktorý vie o mimozemšťanoch prvé posledné, kurátor Obi-Wan Henri a pes (je z celej partie najzaujímavejší). John miluje roztlieskavačku. Roztlieskavačkin priateľ Johna šikanuje. Obi-Wan encyklopédiuje Loriensku históriu a vysvetľuje Johnovi, že reflektory zabudované v dlaniach, ohňuvzornosť a telekinéza nie sú prejavom puberty, ale Lorienskou supersilou. Občas príde to potknutie o originalitu. Ale poriadny pád mimo klišé kulís si skrátka neužijeme - príde len pocit, že tento príbeh už človek niekde videl. A nie nutne v jednom diele.

Som číslo štyri bolo onálepkované ako kniha pre mládež, ale aj tak je oproti iným svojho žánru diametrálne odlišná. Možno je to tými zmienenými klišé. Autori - mužská dvojica pod pseudonymom Pittacus Lore - sa ani nesnažia ísť v texte do hĺbky, a celý príbeh je lineárny a strohý. Okrem toho aj veľmi akčný.

Veľký plus treba pripočítať za dynamické oko kamery. Pri čítaní som mala neustále dojem, že sa príbeh stal nevinnou obeťou, ktorá na ceste za filmovým alebo komixovým spracovaním odbočila nesprávnou uličkou - a skončila v knihe. Výbuchy, plamene, útoky - toto všetko kričí: ,,Chceme byť vidieť!" A nie je ťažké si ich predstaviť. Pokiaľ ste ochotní nechať sa knihou pohltiť, nebudete mať problém. A pokiaľ po nej budete siahať ako po oddychovke na voľný čas - máte vyhraté úplne.

Superhrdina zo strednej zachraňuje svet - to je hlavné motto Som čísla štyri. A tento model si vychutnáte tým viac, čím menej kníh o superhrdinoch zo strednej ste čítali. Koho na príbehu odrádza sci-fi námet, môže zostať bez obáv - nekonajú sa ani vesmírne lode, ani putovanie vesmírom - iba poctivá akcia so zlými Mogadoráncami. Čo samozrejme na druhý stranu znamená, že ľubovoľný otrhlý scifista si na ňom pravdepodobne nepochutí. A toto všetko - hlavne vďaka dynamickému podaniu - možno odsúva Som číslo štyri do kategórie vypínacieho víkendového čítania, dizajnovaného úplne pre všetkých. Na oddych - Ideál s veľkým I, ktorý sa číta až sám. Na filozofické úvahy o zmysle (mimozemského) života - určite nie.

Pri hľadaní informácií do jedného z paragrafov som sa dopátrala ku zaujímavému zisteniu - séria je plánovaná na šesť kníh. V tej najbližšej (Sila šiestich) ktorá vychádza ešte tento rok, preberá štafetu hlavného hrdinu Číslo sedem. A pokiaľ budem dúfať, že mi ukáže aspoň pár originálnych nápadov, môžem ju začať vysoko očakávať. Ako dobrá vypínačka na pár hodín definitívne padne vhod.

This entry was posted on streda, marca 23, 2011 and is filed under , . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

5 komentárov

super recenzia fakt si to vystihla úplne do bodky... páčilo sa mi to :)

Já jsem v sobotu viděla film a nebyl vůbec špatný, pokud se k té knížce někdy dostanu, určitě si ji přečtu.
A bez Erica by to nešlo, mám rozečtený 4. díl, kde je s ním hodně scén:D

Hahaha, Luu, táto recka je taká uštipačná a výstižná, že kvôli nej poruším pravidlo o linkovaní výhradne vlastných článkov, a odkaz na tento humoristický skvost pôjde do súvisiacich článkov hneď pod mojou vlastnou recenziou :-)

No páni :D Ďakujem :D Už som to zopakovala snáď trikrát, ale vážne sa na tú tvoju teším :-)

http://riddicksrealm.blogspot.com/2011/04/pittacus-lore-som-cislo-styri.html

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...