Mandy Hubbard: Ripple  

Posted in ,

Obyčajní ľudia chodia večer spať - Lexi chodí plávať. Lexi nespala už dva roky. Namiesto toho sa každú noc vytráca ku horskému jazeru. Lexi je totiž siréna. A tak, ako normálni ľudia nevydržia žiť bez spánku, ona neprežije bez plávania.

Ako človek zistí, že je taká siréna? Narodí sa sirénej mame a otcovi (ktorého si siréna štýlovo privábila do mora) v podmorskom paláci? Má zelenú kožu alebo rybí chvost? Je neodolateľne krásny a vyhral spevácku SuperStar?

Ani náhodou. Lexi a jej sirénie gény sa úctivo skrývali za maskou úplne-nenápadnej-sirôtky až do jej šestnástich narodenín. Romantická prechádzka po brehu oceána sa vtedy zdala ako skvelý nápad - až pokiaľ sa Lexi a jej chlapec Steven nerozhodli zaplávať si. A zrazu bola z Lexi siréna. A Steven bol mŕtvy.

Odvtedy ubehli dva roky. Lexi je všeobecne nenávidená osoba, pretože na celom šírom svete nie je nikto, kto verí, že Steva neutopila úmyselne. Nikto s ňou neprehovorí, nikto s ňou nechce mať nič spoločné... A keď už s ňou niekto niečo spoločné mať chce, tak sa Lexi rozhodne, že predsa nemôže nevinných spolužiakov ohroziť, a urobí všetko pre to, aby dotyčného odohnala.

Ak ste už dávno prejedení upírich, vlkodlačích, démonských a lovco-demónských romancí, môže sa vám zdať, že kniha o mladej siréne bude vítaným osviežením. Hneď na úvod vravím, že tomu rozhodne tak nebude. Sľubný príbeh sa totiž rýchlo zvrhne na úroveň amatérskych internetových autoriek, ktoré vystavajú prudko romantický príbeh na štyroch postavách (Hlavná hrdinka, Kamarátka hlavnej hrdinky, Dobrý chlapec, Zlý chlapec), a ktorých predstavivosť začína a končí na chodbách strednej školy. Po relatívne vydarenom paranormálnom úvode nasleduje klasický, tuctový príbeh, v ktorom až po samý koniec nenájdete prekvapivý zvrat ani hrubou lupou.

Koniec koncov, všetko je vlastne povedané už v anotácií. Lexi sa ocitá medzi dvoma chlapcami - jeden je bežný chlapec zo školy, jeden ju výmenou za lásku môže zbaviť prekliatia. Dôjde na hádam všetko, ku čomu môže na strednej škole v mestečku na brehu oceána dôjsť: od prechádzky po pláži až po prom. Či na vás tento typ romantiky, keď sa hrdinka trápi otázkou "Láska vs. obyčajný život" bude fungovať, si musíte odpovedať sami. Všetko príbehové je utlmené na nulu, do popredia sa dostávajú vzťahy a pocity.

A obzvlášť veľký kus koláča ukrajujú pocity hlavnej hrdinky. Úbohá Lexi, úbohá Lexi. Sirota, bez najlepšej priateľky, bez kamarátov, bez spánku, bez chlapca, bez normálneho života... úbohá Lexi, ktorá už dva roky chodí plakávať na hrob chlapca, s ktorým chodia sotva pár týždňov, úbohá Lexi, ktorú nikto nechápe, úbohá, úbohá, úbohá. Úbohá, charakterovo nezvládnutá postava. Autorka obdarila hlavnú hrdinku dávkou sebaľútosti, ktorá môže konkurovať aj Ever Alyson Noelovej - no okrem toho Lexi žiadnu inú charakterovú črtu nemá. Naozaj, úbohá Lexi. A pokiaľ sa s jej charakterom nedokáže stotožniť, tak aj úbohý čitateľ.

Okrem už zmieneného sa od knihy nedá očakávať ani veľká paranormalita. Podobne, ako v iných žánrovo podobných príbehoch sa niekde v pozadí ponevierajú temné proroctvá a záhadné denníkové zápisky, ale keď dôjde na vec, fungoval by príbeh aj bez nich. Ak hľadáte knihu, kde by sirény zohrávali väčší prím, než základ pre tínedžerský ľúbostný trojuholník... hľadajte ďalej.

Všetko neoriginálne, tuctové, otravné a klišéovité drží nad vodou len jedna vec, ktorá z "vážne zlej knihy" robí "knihu pre veľmi nenáročné čitateľky" - autorkin štýl a relatívne rýchly spád. Ak naozaj, naozaj nehľadáte nič prevratné, prežili ste Ever a nevadia vám ufňukané, prázdne hrdinky, máte radi zmienenú romantiku a o príbeh vám až tak nejde... prečo nie. Áno, vtedy by to šlo. Ale obávam sa, že jedine vtedy.

Oplatí sa Ripple čítať? Osobne si myslím, že autorke skrsol v hlave nápad niekedy v najvyššom vrchole Twilight mánie. Nejde o bezduchú kópiu, ale príbeh už zdiaľky máva: Ak si milovala Súmrak, budeš milovať aj mňa! A to treba vziať pri stojane v kníhkupectve do úvahy. Pokiaľ knihy ako Súmrak, Pád alebo Nesmrteľní skrátka radi nemáte, nemusíte nad Ripple dlho zvažovať - nebude to kniha podľa vášho gusta. A presne naopak. Po zmienených troch knihách bude Ripple dobrou voľbou, ako v sérií podobne ladených príbehov pokračovať.

This entry was posted on utorok, októbra 25, 2011 and is filed under , . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

5 komentárov

Ono jde, aby něco konkurovalo Ever?! No tě bůh... Ripple si asi ještě dlouho nepřečtu... neboť jsem Ever málem nepřežila

Obálka, síce krásna, ale napriek tomu zaváňala čímsi podobných O:-) :D

A pri tom by to mohol byť taký skvelý príbeh... ach jaj,.. tak to si asi prečítam len keď nebude nič iné

ako naozaj nemám slov, čo sa stalo so súčasnými autormi? myslia si že správna postava teda hlavná hrdinka sa má podobať Belle? už ma naozaj štve čítať o hrdinkách, ktoré sa bez chlapov ani nepohnú, ako spomínaná Ever, tak isto Bella a najnovšie aj Beth zo záblesku, ktorá sa nevie od svojho Xaviera pohnúť ani na krok, ja poviem, že ona je výsmech všetkých anjelov, ja viem že toto nemá s touto recenziu nič spoločné ale chápete čo chcem povedať, po tvojej recenzií Luu túto knihu nechcem nikdy čítať, už seriozne mám dosť takýchto hrdiniek, nech sa súčasný autori spamätajú pre boha, preto tak zbožnujem hry o život pretože katniss je sama o seba hrdinkou, uff no už radšej prestanem lebo o tomto by sa dalo velmi dlho polemizovať, za takéto zbryzdenie tohto žánru sa môžeme podakovať Meyerovej, ktorej sa prisnil dáky trblietavý upír a spravila z toho boom. No nič, asi obmedzím čítanie takýchto kníh, lebo ma to len rozčuluje :)

Čo sa týka mňa... ja si myslím, že sa autorky snažia podávať nejaký obraz vysnenej romance... úžasný chlapec... búšenie srdiečka... osudová láska... skrátka, chápeme sa, ukazujú čitateľkám vzťah, aký nikdy nezažijú (ale potajme by chceli :D). Najlepší spôsob, ako charakterizovať postavu, je prostredníctvom jej činov (padla tu Katniss?), a práve táto štruktúra príbehu nedáva na toto žiaden priestor. Teda ak už sa aj na niečo dostane, je to maximálne v zmysle, že je dievča odvážne (lebo sa odvážne obetuje pre lásku), alebo milé a nevinné (lebo ju trápi, že sa s ňou pohádala jej najlepšia kamarátka) a podobne... spôsob stavania deja v 80% podobných kníh neposkytuje priestor na to charakter rozviť, pretože dej sústavne stagnuje na vatovytých romantických scénach, a tak nám z hrdinky zostane taký chabý lístok vo vetre.
A áno, môžme ďakovať Meyerovej. Síce tento "žáner" brainless romantiky neobjavila, ale trafila sa s Twilightom presne do doby, ktorá si pýtala vyslovene čítanie pre dievčatá. Problém je, že od vrcholu knižnej Twilightmánie už ubehlo takmer 5 rokov, a podobné príbehy ešte stále niekto píše (Ripple vyšlo teraz cez leto), vydavateľstvá ich vydávajú, a umelo z nich robia trháky, čoho máme my ako čitatelia už dosť. U nás je tento pocit ešte zduplovaný tým, že domáce vydavateľstvá si vyberajú knihy, ktoré sú nadmieru podobné, a keď už aj siahnu po niečom alternatívnom, tak to zväčša neprerazí (...no a to sme späť na začiatku). Budúci rok sa dovalí dystopická vlna, a ja som sama dosť zvedavá, ako budú čitatelia reagovať na tú. Všeobecne v zahraničí "brainless" romantika ustúpila kombinácií akcie, dobrodružstva a romantiky, čo je to, čo práve letí, ale u nás? Ťažko riecť...

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...