Tim Collins: Denník poďobaného upíra  

Posted in , ,

Byť upírom, páni, to musí byť fantázia! Supersila, superrýchlosť, superkrása, veľa prachov, rýchle autá, a davy žien, čo vám padajú k nohám: WOW! Áno, byť upírom by malo byť úžasné...

...ale pokiaľ máte 15, na telesnej ste najhorší v triede, baby sa vám vyhýbajú oblúkom, rodičia sú posadnutí šetrením (na šoférovanie aj tak vek oficiálne nemáte) a tvár máte plnú akné, začne vám dochádzať, že to také fajn asi nebude...

Keď dnes poobede Wilson vyšiel po matike z triedy, Wayne každému ukazoval časopis s holými babami. Pozrel som si ich, ale nechápal som, prečo je z toho taký rozruch. Obrázky boli také vyretušované, že tým babám vôbec nebolo vidieť žily na krku.

Nigel je upír. A nie Edward Cullen-style upír, ale šťúply, poďobaný chalanisko, ktorého na upíra premenili v úplne najhoršom možnom veku (skúste 80 rokov navštevovať základnú školu). A ešte nikdy nemal babu. Čo sa možno práve teraz zmení - pretože Chloe, nové dievča v škole, je jednoducho úžasná!

Ak ste po pohľade na obálku či názov nadobudli dojem, že je Denník poďobaného upíra je ďalšia hlúposť na n-tú, ktorá len ťaží z fenoménu moderných upírov, mohli by ste sa zastaviť a tento názor prehodnotiť. V prvom rade sa jedná o knižku určenú mladším čitateľom. Denníkové zápisky sú doslovne graficky vo forme denníka, text dopĺňajú ilustrácie, a fyzicky 100-ročný Nigel stále funguje s mysľou mladého pubertiaka.

Som zamilovaný do Chloe! Viem to celkom iste, pretože na ňu myslím už od pol jedenástej. Stále mám pred očami tie hlboké čierne oči a prekrásny bledý krk. Už som sa predtým zabuchol do rôznych dievčat, no toto je iné. Je to nefalšovaná pravá láska! Keby som aj mohol jesť a spať, teraz by som jesť a spať určite nemohol!

Tu prichádza humor. Tim Collins ho prináša v jednoduchom štýle, buď formou suchých komentárov na margo upírskych klišé, alebo rovno otvorenou paródiou. Na pochopenie niektorých dvojzmyselných poznámok treba občas zvrátenú dospelácku myseľ - takže celkovo vzaté, pri čítaní sa pobavíte bez ohľadu na vek. Pri prvom pohľade na knihu by som tomuto tvrdeniu sama neverila... No zrazu som sa prichytila, ako sa na Nigelovom suchom humore nahlas smejem, a že už mám za sebou oveľa viac strán, ako som si myslela.

Možno sa pýtate, čo môže mať niekto rád na ľudskej krvi, no tá je aspoň zložená z prírodných látok. To, čo preteká žilou, ide priamo do môjho hrdla bez prísad, farbív či konzervantov. Keď o tom rozmýšľam, som absolútny nadšenec biostravy.

Denník poďobaného upíra je vlastne ľahkou paródiou na súčasné, najmä romantické upírske príbehy. Kombinácia suchého humoru a znalosť diela, na ktoré situácia odkazuje, občas vyústia do úplne zabijáckeho vtipu. Nenáročné, vtipné, trochu uletené - no celkovo veľmi zábavné čítanie, pri ktoré má istým spôsobom potenciál osloviť viac čitateľov než mladých nadšencov všetkého, kde sa slovo "upír" čo i len spomenie.

Okolo tretej som vytiahol z vrecka mobil a hral som sa na ňom, až kým sa nevybil. Okolo štvrtej začala Chloe chrápať tak nahlas, že to ku mne doliehalo aj cez sklo. Vstala o pol siedmej, zamávala mi cez okno a odišla.
Bolo určite správne spraviť niečo také upírsky romantické, no nabudúce si asi so sebou vezmem krížovku.

Za výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart.

This entry was posted on sobota, októbra 15, 2011 and is filed under , , . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

6 komentárov

Výborná recenzia, súhlasím s každým slovom :)
Nakoniec to bola celkom radosť prečítať si Nigelov príbeh...

Knižke som sa veľkým oblúkom vyhýbala a nv duchu som na ňu nalepila nálepku "sprostosť", ale po tvojej výbornej recenzií mením názor :)

Človek by si myslel všeličo... :) Ale vážne to bolo milé prekvapenie :)
(Dokonca ma to fakt pobavilo aj vo chvíli, kedy som mala náladu hllllboko pod bodom mrazu...)

No, tak túto knihu si tiež určite prečítam :D

Ps: super recenzia

No nevím, četla jsem z knížky jenom tak půlku, když jsem se nudila v knihovně a nemyslim si, že je to vyloženě špatná knížka. Byla i vtipná. Ale strašně, strašně mi to připomínalo Adriana Molea. Nemohla jsem si pomoct, ale bylo to fakt hrozně podobný! :D Podobný styl zápisků, místy mi přišel podobný i humor. Ale třeba se jednou dokopu k přečtení celý knížky a změnim názor, zatim to ale vidim takhle :D

Súhlasím :) Knihu som si požičala z knižnice, nedávala som jej príliš veľké nádeje na úspech. Ale kniha zabodovala, naozaj som sa celý čas smiala :) Raz za čas je úžasné prečítať si jednoduchú oddychovú knihu, nad ktorou sa nemusíte po dočítaní zamýšľať. Taktiež vrelo odporúčam :)

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...