23. 2. 2012

Alison Croggon: The Naming (Books of Pellinor #1)


Keď bola Maerad malá, vypukla vojna. Zo štvorčlennej rodiny prežili len Maerad a jej matka, ktorá krátko na to zomrela tiež. Z Maerad je odvtedy otrokyňa.

Budúcnosť? Nie je ružová. Ešte donedávna sa Maerad mohla utešovať aspoň láskou k hudbe, ale aj to je teraz preč. Jej život bude až do smrti len drina drina drina... keď v tom sa objaví Cadvan, bard z Lirigonu. Vtip je v tom, že Cadvan sa "objaví" neviditeľný - predpokladajúc, že ho prirodzene nikto nespozoruje. Ibaže neráta s Maerad. Pretože, ako vysvitne, Maerad je z krvi bardov z Pellinoru, slávnej bardskej školy... ktorá je dávno zničená.

Cadvanovi ani nenapadne, aby dcéru bardov z Pellinoru nechal napospas osudu - a Maerad proti úteku z otroctva tiež nenamieta. Dvojica sa teda vydáva na cestu svetom. A pretože je The Naming prvá časť tetralógie, naozaj iba vydáva.

Svet Kníh Pellinoru (Books of Pellinor) je v podstate klasickým fantasy svetom, v ktorom hrajú prominentnú úlohu bardi. Bardi zastupujú to, čím sú v iných klasických svetoch mágovia alebo kňazi - bojujú zo zlom, tak trochu čarujú, uchovávajú vedomosti predkov - a venujú sa hudbe. Čo mesto, to iná škola, iné poznatky a iné typy kúziel. Zo zánikom školy v Pellinore sa stratili aj všetky zachovalé poznatky. Maerad už bola v dectve zbežne zaučená. Pre spoločenstvo bardov je ako znovuobjavenou zlatou baňou - no napriek tomu sa udalosti zvrtnú tak, že Maerad a jej mentor Cadvan skončia po väčšinu knihy len putujúc z miesta na miesto, objavujúc svet a spoznávajúc postavy, ktoré budú hrať úlohu v ďalších dieloch.
Prichádza teda otázka - je toto putovanie dostatočne zábavné, aby vás pri knihe udržalo celých 466 strán? V podstate áno - no má na mále. Hlavné body Maeradinej cesty totiž dokáže zhrnúť na prstoch jednej ruky aj nešikovný drevorubač. V The Naming sa toho udeje veľmi, veľmi málo.

Autorka sa namiesto toho sústreďuje na detaily zo života postáv. Predstavia sa postavy dobré, postavy zlé, postavy zlé ktoré sú dobré a postavy dobré, ktoré sú zlé. Ústredná dvojica - Maerad a jej učiteľ Cadvan - vyšla z celej sady postáv najžiarivejšie, no v celkovej miere nie sú charaktery postáv ničím, o čom by ste mohli písať domov. Autorka pojala Maerad ako tú najstereotypnejšiu a najvšednejšiu hrdinku, akú si viete predstaviť - ako dospievajúce dievča, ktoré sa musí vyrovnať s novými silami (a rozbúrenou hladinou hormónov).

Väčšinu príbehových i charakterových zvratov si skôr vychutnajú čitatelia, ktorí si s klasickou fantasy ešte cesty často neskrížili. Pokiaľ však už 10-20 žánrových kníh máte za sebou, v The Naming vás nič vyslovene neprekvapí.

Bilancia pre knihu zatiaľ vyzerá biedne - plus za originálne stvárnenie bardov, mínus za príbeh, mínus za postavy. Ak do rovnice dosadíme autorkin štýl, vrátime sa späť do neutrálu. A tu aj ostaneme. Nakoľko je The Naming dlhá kniha (v YA sa momentálne všetko nad 400 strán dá považovať za dlhé), a čítať ju nenudí, napriek tomu, že sa v podstate nič nedeje, nedostatky to ako-tak vyrovná.

The Naming nie je zlá, no ani špecificky dobrá kniha. Na hlbšie posúdenie by bolo treba vziať do úvahy ďalšie tri diely, ktoré spolu tvoria tetralógiu. Ako kniha sama o sebe zaujme najviac svetom, ktorý predstavuje - no ak od nej čakáte niečo viac, zrejme Maeradin svet za návštevu nestojí.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates