Elizabeth Wein: Code Name Verity  

Posted in , ,

Má dva týždne, ceruzku a neobmedzený prísun papiera. Dovtedy musí povedať pravdu: prezradiť všetko, čo by jej zajatcom mohlo prilepšiť: strategické pozície, kódy, identity ostatných agentov. Keď štrnásť dní uplynie, Nemci ju zastrelia - pretože toto je druhá svetová vojna, a ona v nej bola dvojitou agentkou pod kódovým menom Verity. 

Keď sa raz rozhodne písať, musí začať od začiatku. Dávno pred tým, ako jej lietadlo spadlo nad nepriateľským územím, dávno pred misiou, dávno pred všetkým - "Verity" spoznala Maddie.

Niektoré knihy vás chytia od prvej strany, niektoré sú boj s každým slovom (a po tom poslednom si máte chuť usporiadať víťazoslávnu párty). Code Name Verity je kniha, ktorej musíte prísť na chuť postupne - doslovne sa musíte naladiť na jej vlnovú dĺžku. Prestať od nej očakávať niečo, čím nie je, a prijať to, čo ponúka.

Čím Code Name Verity nie je: Strhujúcim príbehom. Dramatickým dobrodružstvom. Dojímavou úvahou o krutosti vojny. Psychologickým výplachom mozgu, ktorý prevŕta a rozbúra celé vaše vnímanie reality.

Namiesto toho prichádza obyčajný príbeh, ktorý sa odvíja strašne, strašne pomaly. Prvých 50 strán? Knihu som odložila, a vrátila sa ku nej asi o dva týždne s tým, že ju predsa "dočítať musím." Zvyšných 400 by - nebyť skúšky v škole - potom padlo na jedno jediné sedenie. Pritom kniha vôbec, vôbec nemá dramatický spád - len sa postupne vynára kúzlo príťažlivosti. "Verity" píše svoj príbeh o Maddie, pričom ona sama v ňom vystupuje ako vedľajšia postava. Kapitoly o Maddiných zážitkoch z letectva striedajú pohľady do prítomnosti, kde si "Verity" popri opise života vo väzení spomína na momenty zo svojej kariéry.

A človek vôbec netuší, ako kniha skončí. Medzi riadkami sa doslova znáša trpký pocit, že "Verity" sa konca možno nedožije. Keď autorka v doslove dodáva, že "Verity" a Maddie nikdy neexistovali, tak sa nad tým až človek pozastaví, pretože obe sú vykreslené neskutočne živo a reálne, až to snáď nie je možné.

Príbeh o priateľstve dvoch dievčat je obyčajný a pomalý, no atmosféra si ma postupne získala, postavy a situácie sú neskutočne reálne a autorkina odvaha uskutočniť niektoré naozaj nečakané zvraty berie dych. Pritom sú všetky tieto dojmy pre mňa také osobné, až sa "bojím" knihu odporúčať ďalej v prípade, že by ste ich vy neprežili.

Ak ju však predsa len skúsite, nehaňte ma, ak vám nakoniec zlomí srdce.

This entry was posted on piatok, mája 25, 2012 and is filed under , , . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

2 komentárov

Myslím, že to predsa len vyskúšam :) Vrátené do to-read.

P.S.nakoniec sa mi Looking for Alaska páčilo. :))

To neznie zle, i keď ani môj zvyčajný žáner.

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...