Keď nám knihy píše domáca autorka alebo... ROZHOVOR s Dominikou Spodniakovou!  

Posted in ,

Aký je najväčší problém s knihami zo zahraničia? Že ak nepoznáte autorovu rodnú reč (angličtina v tom lepšom, mandarínska čínština v horšom prípade...), musíte si počkať na preklad. Stavím sa s vami, že momentálne každý z nás na nejaký preklad čaká, takže... prečo si neskrátiť čakanie slovenskou autorkou?

Použitie slov „YA“ a „slovenská autorka“ neznie už dnes zďaleka tak sci-fi, ako pred rokom, a preto predstavujem... Dominiku Spodniakovú Súboj lásky:

Predstav si, že máš svoju knihu predstaviť niekomu, kto o tebe nikdy nepočul. Ako by to znelo?

Drahý človek, ktorý si o knihe Súboj lásky nikdy nepočul,
V prvom rade Ti chcem povedať, že to nie je nič nezvyčajné, že si o nej nepočul, pretože... povedzme si to na rovinu, nechodíme po ulici a nevykrikujeme ako šialení, že vyšla nejaká nová kniha (to by bolo asi vážne choré)... takže sa kvôli tomu vôbec nemusíš cítiť hlúpo (ja by som sa necítila).
Ale požiadali ma, aby som si o tej knihe niečo povedala a nechcem byť nezdvorilá a tak ich žiadosť splním. Nuž nepoznám tvoj čitateľský vkus (verím, že je vycibrený), ale ak by si občas predsa len s radosťou siahol za fakt nenáročnou literatúrou (azda skôr pre skorú mládež), aby si trochu doprial svojmu inak namáhanému mozgu trochu oddychu a odreagovania pri nedlhom príbehu, dovoľ, aby som ti predstavila Súboj lásky. Áno, priznávam, je to moja prvotina, a azda v nej vidno školácke chyby mladého autora (čo mi snáď odpustíš), verím, že ti spríjemní chvíle oddychu. Aspoň trochu.

Mne voľnú chvíľu kniha spríjemnila, ale jedno mi vŕta v hlave: prečo práve názov „Súboj lásky?“
Nuž, pravda pravdúca - tento názov je naozaj plodom vydavateľstva a nie mojím počinom, ale napriek tomu si naň postupne zvykám a... začíname s ním byť kamaráti (ale treba na to čas). Ujo vo vydavateľstve má už skúsenosti za ktoré by azda niektorí z nás, obyčajných ľudských úbožiakov, boli schopní i vraždiť (a možno nie) a ubezpečil ma, že s týmto názvom sa kniha bude predávať lepšie. Rozumná argumentácia, rozumné odôvodnenie - nemala som právo reptať. A hoci sa teraz Súboj lásky práve kvôli názvu nachádza zväčša v regáloch so ženskými románmi a zamilovanými knihami (z čoho sa mi, úprimne, dvíha žalúdok), myslím, že je to prežiteľné.
Ja som lobovala za Protipól, ale... dopadlo to ako to dopadlo. Srdce zatvrdilé kvôli tomu určite nemám :D

A čo osôbka, ktorej menom sa kniha pýši...? Čo by si prezradila o sebe?

Poznáte ten pocit, keď si myslíte, že ste z nejakej inej planéty a dostali ste sa sem nedopatrením? Tak ten mám ja stále. Alebo často... teda nie že by som verila na mimozemšťanov, alebo čo, len sa tak cítim. Patrím k tej skupine idealistov na ktorých sa zvyčajne všetci pozerajú so zdvihnutým obočím. A najmä rodičia a starké (najmä teda starké), keď znova prídem domov s nejakým neskutočne zmysluplným nápadom, ktorý im ale zmysel vôbec nedáva. No pomôžem si. Netreba im to zazlievať, život z nich asi vytriasol všetok idealizmus a optimizmus, ktorý sa vytriasť dal (a možno ešte viac, podrobne som to neskúmala :D). Ja som sa rozhodla, že zo mňa život nikdy nič nevytrasie. Aspoň nie idealizmus. Asi to nedáva zmysel, ale je to tak.

Mám rada beatnikov a staré bicykle, indie rock, krátke sukne a SecondHandy (ale nie hocijaké), vôňu kávy, čerstvé ranné slnečné lúče v kuchyni, vlčie maky (z ktorých raz budem mať na svadbe kyticu - ešte neviem ako, lebo tie kvietky zomrú 15 minút po tom, ako ich odtrhnete, ale to sa dovtedy vyrieši), fľaky od atramentu na prstoch a nech idem kamkoľvek v taške nosím nejakú knihu (nikdy neviete, čo sa môže stať). Takýchto vecí by som vám o sebe mohla povedať ešte miliardu, ale nie som si istá, aký zmysel by to malo, takže tu radšej skončím.

Bol Súboj lásky tvoj úplne prvý "ozajstný" knižný projekt, alebo snáď schovávaš v zásuvke niekoľko nevydaných románov? 
Súboj lásky určite nie je nijaký „ozajstný“ knižný projekt, ani nič také. Nikdy počas písania, ani predtým a ani dlho potom nie, ma ani len nenapadlo, že by som NIEČO (hocičo) poslala do vydavateľstva a že by to vyšlo. Nikdy. Jednoducho som si písala (píšem) pre seba a mojím cieľom nie je knihu vydať ale uspokojiť nejakú divnú vnútornú potrebu. Takže... keď sa na túto otázku pozrieme komplexnejšie, je jasné, že vo foldri v mojom laptope (nazvime to „zásuvka“) sa vskutku nachádzajú nejaké tajné rukopisy, ktoré svet ešte nezazrel.  A viaceré z nich ani nikdy nezazrie (Chvalabohu, povedzme si pravdu :D).

Cesta ku knihe vedie cez knižnicu - našla by si v svojej čitateľskej histórií knihy alebo autorov, ktoré ťa pri písaní ovplyvnili? 
Začnem od kraja svojej knižnice, dobre?
Enid Blyton, Brunno Fererro, Levis Carrol - Alice in Wonderland, Shakespear, Laura Ingals-Wilder, Charles Dickens, Umberto Eco, Lev Nikolajevič Tolstoj, J.R.R. Tolkien, Lewis, Andersen, Mag Cabot, SALINGER (povedzme si pravdu, ten naozaj stojí za kapitálky), Gemma Malley, Lucy Maund Mongomeryová, Bram Stoker, Remarque, William Paul Young (jeho Chatrč do značiej miery zmenila moje vnímanie sveta, to mi verte), John Eldredge (pán, ktorého knihy, by si podľa mňa mal prečítať každý), A.A. Milne, Suzanne Collins, drahý Jack Kerouac, Stephanie Meyer i Truman Capote... mám pokračovať? Viete, vám to asi príde divné, ale ja si myslím, že mňa ovplyvnila každá kniha z tých, ktoré som čítala.

Povedala si si pri čítaní niekedy, "Wow, raz chcem napísať niečo ako toto?"
Keď človek číta Salingera (Viva, Holden, Viva, Franny a Zooey, Viva, Saymour) a je doňho tak zabuchnutý ako som doňho ja, azda nemôže knihu odložiť bez toho, aby si počas jej čítania aspoň milionkrát v duchu (alebo aj nahlas... podľa okolností) nepovedal, že niečo také chce napísať. To si píšte. Fakt, a poviem vám, je to dosť zúfalý stav, pretože taký majstri ako je pán Salinger sa nerodia len tak, kade-tade, takže poznanie, že pravdepodobnosť že vytvorím niečo také sa blíži k nule, nie je až tak celkom príjemné... :D.
V ostatnom čase však trávim veľa času aj s Jackom Kerouacom. Fajn chalanisko to je, len čo je pravda. Mám rada jeho slová, spôsob myslenia... neviem... akosi sme si blízky (Dúfam, že to cíti rovnako. Opak by ma dosť ranil :D).

Zmenil sa príbeh Súboja lásky od prvého nápadu po konečnú verziu? Mala si ho dopredu pevne premyslený, alebo to šlo štýlom "nech sa stane čo sa má?"
Príbeh bol dopredu vymyslený, záchytné body zapísané v malom notešteku, čo nosím so sebou, ale chtiac nechtiac si postavy občas robili čo chceli (aký alibizmus, nie je tak?...). Samozrejme všetko sa v priebehu menilo, niečo viac, niečo menej. 

Je dnes niečo, čo by si s odstupom času v knihe zmenila?
Si píšte. Ale asi by nebolo celkom kóšer povedať, čo by to bolo. Myslím.

Všímam si, že odkedy Súboj lásky vyšiel, vždy slušne zareaguješ aj na nie vyslovene pozitívnu recenziu (čo si ja u autorov veľmi cením :)). Sleduješ na internete kritiku svojej knihy? Odnášaš si s nej niečo alebo niekedy vyslovene len mávneš rukou? Ako sa dívaš na kritiku všeobecne?
Obdivujem každého, kto si knihu kúpil, požičal, ukradol... to je jedno... len aby ju prečítal. Fakt. Ako by som mohla byť na tých ľudí odporná? Nezávisle na to, či sa im kniha páčila, alebo by ju najradšej spálili, zaliali betónom, alebo zakopali do zeme. Samozrejme, som dievča, čo znamená, že som až neskutočne precitlivená (nie je tak dievčatá? Občas mi tá moja citlivosť ide parádne na nervy) a každý negatívny ohlas ma zabolí, ale učím sa z toho a nebiť tých ľudí, ktorí kritiku napíšu, ostanem stále na rovnakom mieste (tým nechcem povedať, aby ste mi písali, hrozné veci a tak... chápete :D). Takže, hoci niekedy mám slzy na krajíčku (a niekedy aj ďalej), som vďačná za každé slovo - povzbudenie, pochválenie aj kritiku. ...Znelo to veľmi ako klišé? Ak hej, sorry.

A projekt(y) do budúcna? Môžeme sa na niečo tešiť?
Tešiť sa? Ja neviem, obávam sa, že to by bolo zrejme trochu prehnané, ale... hej, pracujem na niečom. Čo ja vie, či to bude kniha, alebo čo to bude... a možno to nebude nič a ostatne to zapadať virtuálnym prachom niekde inside of my laptop. Jednoducho len musím neustále na niečom pracovať. No nie je to úžasný pocit, premýšľať nad tým, čo postavy spravia ďalej a ako ich nasledujúca situácia poznačí? Mne sa to páči. Mám to rada... takže vždy na niečom robím... a len Boh vie, čo z toho nakoniec bude. Ja to veru fakt neviem. :D

Ak by si mala nádejným autorom odkázať niečo, čo si sa pri písaní a publikovaní naučila, čo by to bolo?
Nuž, necítim sa byť práve najpovolanejším zdrojom, z ktorého by sa mali čerpať takéto múdre rady a tak… chápete, ale… len by som chcela povedať, že… ak máte radi písanie, tak píšte. Fakt. Ja viem, že to možno znie ako kliše a všetky tie blbosti, čo sa hovoria v romantických filmoch s „hlbokou“ len aby sa natiahol čas, ale ak je písanie a vymýšľanie príbehu a život s vlastnými postavami to, čo vás robí šťastnými, to čo vás napĺňa, tak to robte. A nezáleží na to, čo si myslia ostatní, skrátka robte to, čo vás napĺňa, pretože presne to svet potrebuje. Ou a... nenechajte sa odradiť, pretože - a to mi verte - fakt prídu chvíle, kedy budete mať chuť s písaním praštiť, počítač vyhodiť von oknom, poskákať po ňom a ešte ho doraziť otcovým kladivom a už nikdy, nikdy, nikdy nenapísať jediné slovo (hoci dobre viete, že písanie je to, čo vás naozaj teší). Ale, kašlite na to a nenechajte sa odradiť.

A ešte... Stephanie Morrill (to je taká americká spisovateľka... celkom dosť úspešná, ale to len tak na okraj) v jednom rozhovore povedala (alebo napísala...): „...jedna z najdôležitejších vecí, ktorú by som zdôraznila je, že písanie je niečo, v čom sa zlepšujete tým, že TO ROBÍTE. …Takže, ak chcete byť spisovatelia - PÍŠTE!!“ Viac niet čo dodať. Už by som iba tárala blbosti (ha - akoby som to nerobila doteraz).

A vás, milí čitatelia, teraz posielam troma smermi: vy, čo radi píšete, bežte teda písať. Vy, čo radí čítate, bežte do knižnice a čítajte Súboj lásky. A vy, čo sa chcete dozvedieť o Domnike viac, bežte na http://beautifulworldofbooks.blogspot.sk/ Ďakujem za rozhovor a želám veľa ďalších napísaných príbehov :-)

This entry was posted on nedeľa, augusta 05, 2012 and is filed under , . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

3 komentárov

Perfektný rozhovor! Domča je veľmi sympatická a čo sa týka pocitov pri písaní, priam dokonale ich svojimi slovami vystihla. A hlavne to s tým kladivom - občas neviem, či sa ním trepnúť po hlave sama, alebo radšej rozbiť monitor... :D Držím palce pri ďalších projektoch a ja sa snáď konečne dostanem i k Súboju lásky :)

Vydarený rozhovor.:) Súboj lásky si chcem prečítať, tak hádam...:)

Po slovenských autoroch zväčša nesiaham (pretože som sa doteraz nestretla so slovenským autorom, čo píše YA - ale na druhej strane som žiadneho ani nikdy nehľadala a sám ku mne prosto neprišiel :D), ale už z tohto rozhovoru mám pocit, že by sa mi Dominikin štýl mohol skutočne páčiť, takže možno si na Súboj lásky posvietim :)

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...