Marie Lu: Legenda (Legenda #1)  

Posted in ,

Vitajte v Republike: už ani neviem koľkej variácií USA v budúcnosti. Nenájdete tu nič, čo by ste ešte nevideli - nejaká tá vojna, nejaká tá diktatúra, nejakí tí rebeli a pár šialených pravidiel. 

Jedno z nich je vedomostný test, ktorý povinne absolvujú všetky deti. Dosiahnutá známka predurčí celý ich ďalší život - čím viac bodov, tým prestížnejšia pracovná pozícia. Pätnásťročná June je malý Einstein a čaká ju kariéra vo vojenských kruhoch = na vrchole spoločnosti. Život je krásny. Až kým jej jedného dňa nezavraždia milovaného brata a podozrivým sa stane pätnásťročný Day.

Dayov príbeh je o niečo zaujímavejší - testom totiž neprešiel. Day žije v najchudobnejšej časti Republiky a nerobí si o živote ilúzie: deti, ktoré test nezvládnu, čaká smrť. Day je teda na úteku a jeho "aktivity" z neho spravili najslávnejšieho zločinca v celej Republike, ktorého nikto nemôže dolapiť. Až kým sa po ňom nevydá geniálna, a momentálne hlavne zúrivá June. 

Ale - obligátna otázka - sú veci naozaj tak, ako sa zdajú? Čo ak hru na mačku a myš nehrajú June a Day, ale hrdinovia a Republika?

V knihe dostanete presne to, čo som práve (medzi riadkami) opísala: akčný príbeh z pohľadu dvoch hrdinov, obohraný dystopický svet a nápady, na ktoré síce nemôžete ukázať a povedať "Toto som už dnes videl!" ale dychberúcou originalitou žiaden z nich nevyniká. Všetko to, čím vás Legenda môže zaujať, sa dozviete prakticky už z anotácie - a ak sa pokladáte za skúseného a domýšľavého čitateľa, všetky "šokujúce odhalenia" vám maximálne zdvihnú obočie. Občas s otázkou: "A to ste na to prišli až teraz?"

Z obsahovej stránky z tejto knihy legenda nebude, o neodpracovanom pozadí dystopickej Republiky (opäť všetko viac menej zhrnuté už teraz) ani nehovoriac. Mizerný príbeh našťastie zachraňuje autorkin štýl, ktorý knihu povýši z úplnej katastrofy do šedého priemeru. V knihe sa veľa behá, skáče a uteká a Marie Lu to všetko opisuje príjemne, hladko a svižne. Stále to ale neznamená, že som sa pri čítaní bavila. Len som sa  textom neprehrýzala ako chlpatou dekou, v ktorej by som sa nad každým klišé a nelogickým správaním pozastavila a filozofovala.   

Akčné scény sú teda fajn. Horšie je to s hrdinami, ktorí sú nezaujímaví, plochí a ešte aj dvaja. Nemám ani poňatia, akými slovami ich opísať, pretože mi napadá maximálne tak farba vlasov. Charaktery - čierna diera. Že je June geniálne inteligentná som sa dozvedela len z toho, že mi to povedala autorka. Všetko, čo sa o hrdinoch dozviete, vám povie autorka - ich činy alebo myšlienky s tým majú málo spoločné. Ich kapitoly (na striedačku v prvej osobe) od seba odlíšite skôr vďaka tomu, že sa každá odohráva v inom prostredí, než vďaka ich uvažovaniu. A naviac sa mi stalo to najhoršie, čo sa môže čitateľovi stať - že čím ďalej príbeh pokračoval, tým viac mi boli títo plochí hrdinovia fuk. 

Malé bezvýznamné plus je, že príbeh je akčný od začiatku do konca a neskĺzne do romantických telenoviel. Čo je skvelé, pretože akčné scény sú jediné, čo Marie Lu ide. A čo zároveň znamená, že všetko ostatné je stlačené na minimum - vzťahy, svet, charakterová hĺbka. A čo do tretice znamená, že časom sa môžete začať nudiť, práve pre to, že je to "len" akčné. Ak sa naviac vyžívate aspoň vo vnútornej logickosti príbehu (hrať podľa autorových pravidiel je súčasť každej fantasy, ale aj tie pravidlá predsa musia fungovať), vyťukáte si pri neschopnosti skúsených dospelých voči dvom pätnásťročným faganom do čela dieru. Odporúčam teda Legendu? Asi ste už uhádli, že nie. Určite to nebude taká tragédia, ak si ju prečítate, ale keď je v mori toľko lepších rýb... načo ochutnávať, ako chutí priemer?

This entry was posted on nedeľa, februára 24, 2013 and is filed under , . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

7 komentárov

No, celkem jsem se na tuhle knihu těšila, ale tvoje recenze mé nadšení značně zchladila :D Takže to vidím tak, že s jejím přečtením nijak spěchat nebudu.

Bola som na knihu dosť zvedavá, ale teraz už ani veľmi nie som. :D

Hádam by sa s ňou aspoň príjemne, dystopicky "zatopilo" :)Prosto a jasne, milujeme zbytočné knihy!! B-)

:D :D Práve som sa zasmiala tak masochisticky a zlomyseľne, až to ani slušné nie je :D

Aspoň, ak sa nad ňou zas budú blogeri rozplývať, nebudem mať výčitky, že sa k nej nedostanem...xD So thank you.

Druhý paragraf sa mi zapáčil - myšlienka deju... Škoda len, že sa to nedotiahlo do detailov - príbeh, postavy.
A zo začiatku recenzie to pre mňa aj zaujímavo vyzeralo, keďže som dlho nečítala žiadnu dystopickú knihu...

Ja tú knihu milujem práve kvôli tým postavám :) Sto ľudí, sto chutí :)

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...