9. 3. 2013

Kde sa skrýva fantasy?

Predvčerom sme v debate s kolegami "z brandže" prešli na tému YA a fantasy. Keďže som z nej zachytila začiatok a musela sa odobrať na nezvyčajne dlhú, 6-hodinovú cestu domov (luv ya, ŽSR!), mala som "trochu málo" času si celý môj názor na tému (namiesto troch riadkov do debaty) dostatočne premyslieť. Tu je výsledok.

Ak budem hovoriť o fantasy, myslím tým špecificky high fantasy, alebo klasickú fantasy, alebo akokoľvek chcete nazývať to, na čom sa zhodneme, že to zastupuje Pán prsteňov. Čo uznávam, že je smiešna definícia, ale spôsobov a delení a poddruhov je toľko, že nechcem riskovať, aby sme každý pod slovom fantasy mysleli na niečo iné. 

Fantasy v tomto slova zmysle nie je v YA veľa. Nemám v hlave čísla, ale takejto fantasy vyjde za rok... zlomok. Treba však brať do úvahy, že YA rýchlo rastie a kníh vychádza každý rok viac, o self-publishingu ani nehovoriac. Veľký hit sa ošúcha zhruba za dva roky, autori siahajú po nových témach a objavuje sa žánrové splývanie v obsahovom aj vekovom slova zmysle. Štyri roky dozadu nejaký New Adult prakticky neexistoval. 

Pointou v jednoduchosti je, že v YA fantasy nájdete a vďaka "YA boomu" jej každý rok nájdete viac a viac. Píše viac autorov a viac z nich siaha po fantasy. Ibaže najväčší rozdiel medzi YA fantasy a fantasy pre dospelých je tento: prvé spomenuté nemá vo svojom žánri pevnú fanúšikovskú základňu. Ak už tínedžer fantasy objaví, je to skôr cez knihy pre dospelých, ktorých je viac, sú populárnejšie a prirodzene, viac sa o nich hovorí. 

Moja dnešná otázka teda znie: Prečo?

YA ako žáner sa sformuloval tak, že sa doňho "sťahovali" témy z kníh pre deti alebo dospelých. Ako sa do YA premieta fantasy je momentálne mojim najobľúbenejším osobným "výskumom," ale stále nemám načítané toľko, aby som si dovolila generalizovať. Tých kníh jednoducho nie je veľa, málo sa o nich hovorí a ešte ťažšie sa hľadajú. A v neposlednom rade, veľmi málo stojí za to. 

YA je jednoduchá, priamočiara a kĺže po povrchu. NIE JE TO PRAVDA. V YA nájdete rovnako kvalitné, prepracované a hlboké knihy, ako v žánri pre dospelých. Vravieť o tínedžeroch, že čítajú YA preto, lebo na ťažšie knihy nemajú hlavu, je podľa mňa rovnako urážlivé, ako odsúdiť všetky YA podľa pár paranormálnych romancí, ktoré podchytil Hollywood a spravil z nich hlúpe tupé filmy. Ako keby sa knihy pre dospelých súdili podľa Rosamunde Pilcherovej, thank you very much. 

Pri väčšine YA fantasy však musím s tou jednoduchosťou chtiac-nechtiac súhlasiť. Klasický rozsah pre YA vydávajú v USA (čiže väčšina YA na trhu) je medzi 300-400 stranami, viac aj menej sa pokladá za "príliš málo" alebo "strašne veľa." Nedávno som čítala knihu (->), ktorá si vylámala zuby presne na tomto: že sa snažila epický príbeh, politikárčenie, magické proroctvá a vojnu medzi kráľovstvami natlačiť do 410 strán. Autorka priznala, že jej bola veľká inšpirácia Hra o tróny - tak si predstavte Hru o tróny v tomto smiešnom rozsahu. 

Falling Kingdoms sú jediný zástupca (či skôr pokus o) epickú fantasy, ktorý som čítala. Všetko ostatné boli komornejšie príbehy založené na osudoch jednotlivcov - dokonca aj keď ide o záchranu sveta, sú v centre pozornosti skôr postavy. Nie som si istá, či je to dobré alebo zlé, ale je to rys, ktorý sa YA fantasy nesie. 

Autori sa ďalej veľmi neradi odtŕhajú od reality. Okrajovo spomeniem príbehy, ktoré vznikli po vzore Harryho Pottera a Pullmanových Temných hmôt, pretože tie si vydobyli (aspoň v mojich očiach) vcelku samostatné postavenie. Ich témou je spravidla kontrast všedného a magického sveta, medzi ktorými deti prechádzajú. Nespomínam ako vzor pri tomto subžánri Narniu, pretože Narnia bola skôr už vzorom pre tieto dnešné "kamene," a takisto sa neráta do YA. Napriek tomu Narnia ako detská kniha perfektne reprezentuje všetky zásady, ktoré tento prúd má. 

Tento model sa ďalej premieta aj do YA - vo všetkých žánroch zahrnutých pod slovom fantastika nájdete prechody medzi dvoma svetmi. Príliš však už odbieham, preto späť k téme - fantasy svety často zaváňajú našou realitou. Aj keď to nikto nahlas nepovie, Dragonswood sa odohráva vo fantasy Británií a Eon v Číne. Svet v The Girl of Fire and Thorns akoby z oka vypadol Španielsku koncom pätnásteho storočia. Séria The Queen's Thief je cielene vystavaná na gréckych reáliach. Kedysi dávno vyšla na Slovensku kniha Kamene osudu, v ktorej hrdinka v kóme sníva o dobrodružstvách vo fantasy svete. Jedna z najlepších YA fantasy sérií, Staré kráľovstvo od Gartha Nixa, sa odohráva vo svete inšpirovanom Hadriánovym valom: na sever od Steny existuje mágia, juh pripomína Anglicko v 18-19. storočí. Je to prvok, ktorý sa bežne nájde aj vo fantasy pre dospelých, ale v YA by som mohla pokračovať tak dlho, až by som sa možno k tým "pure fantasy" svetom ani nedostala. 

Pretože zisťujem, že mám z tých čistých fantasy kníh prečítaný len zlomok - ale čo je horšie, neviem takmer o žiadnych ďalších. Najznámejšia (a zrejme aj najplodnejšia) YA fantasy autorka je Tamora Pierce, ktorá vydala niekoľko veľmi slušne napísaných sérií - spomeniem napríklad Alannu. Éra Eragona sa už minula, ale prakticky vôbec mu nenájdete konkurenciu. 

Zaujímavé je, že (z mojej skúsenosti) prekračujú ten 300-400 stranový limit takmer všetky knihy, ktoré operujú s fantasy tak, ako ju poznáte z kníh pre dospelých. Pellinor, Seven Realms, Lumatere Chronicles - všetko veľké, 400-500-600 stranové bichle, ktoré sa skôr než na akciu spoliehajú na svet a epickú šírku. Jednu z najpopulárnejších kníh žánra, Výnimočnú od Kristin Cashore som síce ešte nečítala, ale ak nič iné, aspoň pravidlo o dĺžke spĺňa do bodky. 

A čo poviedkové zbierky? Hovorí sa, že ak chcete publikovať fantasy, najistejšia cesta je cez poviedky - ale v YA to vôbec neplatí. YA nie je žáner, v ktorom by sa poviedkam darilo - antológií vychádza ročne asi 5 a ešte nikdy som nevidela zbierku len od jedného autora, božechráň aby fantasy. Poviedky: u-um.

Svet je v podstate len jedna strana mince, a ani nie taká podstatná. Dobrý autor predsa dobrú knihu vykreše svet-nesvet a na spomenutú Abhorsenku nemôžem povedať jedno krivé slovo. Problémom je skôr vek postáv, alebo lepšie povedané, čitateľov. Mať 15-16 ročného hrdinu je veľmi limitujúce v dvoch smeroch: ak sa budete držať reality, hlas rozumu (teda dospelých) hrdinu pred dobrodružstvom zastaví; ak vaša pätnásťročná princezná "premečuje" v boji kapitána stráži, ofrflú vám to čitatelia. Môžete namietať takou Hrou o tróny, kde nemá polovica postáv ani tých 15, ale hneď si treba uvedomiť, že v autorovom svete sú už trinásťročné deti súce na vydaj a de facto dospelé. Niečo takéto v YA nefunguje - ak bás bude čítať pätnásťročný človek z našej reality, treba tomu hrdinu - čitateľovo "dvojča" v knihe - prispôsobiť.

Ak začnete čítať fantasy pre dospelých, nájdete si cestu k YA fantasy len veľmi ťažko. Alebo vôbec. YA contemporary alebo paranormal dokáže veľmi dobre napasovať témy z kníh pre dospelých do YA, ale pri fantasy to ktovie prečo nefunguje - alebo to dokáže len veľmi málo autorov. Krátky rozsah brzdí rozlet reálií. Vek postáv komplikuje to, čo vo svete môžu robiť. Autorom ostáva veľmi málo, s čím môžu pracovať, a príbeh sa väčšinou obmedzí na vzťahy medzi postavami, za ktorými stojí fantasy kulisa, čo v praxi znamená, že si milenci nepošlú smsku, ale holuba. Diametrálne odlišné je to v New Adult, ktorý sa skôr než k YA prikláňa k dospelým, a kde kraľuje Maria V. Snyder.

Perlička na záver - perlička toho druhu, čo vám neudrie do očí, pokiaľ sa nedívate priamo na ňu. Mňa jej lesk takmer oslepil, a keď som ju preskúmala podrobnejšie, nestačila som sa diviť: YA fantasy obývajú len ľudia. Kým v paranormálnych príbehoch sa to hemží upírmi, férmi, vlkolakmi, dokonca trolmi - tak v YA fantasy som doteraz nečítala ani jednu knihu, kde by boli elfovia, tobôž nie trpaslíci alebo orkovia. Kde sa predo mnou v tej fantasy skrývajú?

4 komentáre:

  1. Rozhodne odporúčam sériu 7 kráľovstiev od Kristin Cashore. Výnimočná a Ohnivá sú perfektné a Výnimočná je jedna z mojich obľúbených kníh a radím ju medzi "pure fantasy".
    Pekný článok 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mám prvý diel kúpený doma, aj naň pôjdem :) Už som ju kedysi rozčítala, ale bola som práve v tej nálade, že keď ma kniha nechytí hneď od začiatku, ani v nej nepokračujem, ale druhý pokus bude hádam fajn :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ako zvyčajne skvelý článok.:) Hmm... Mohlo by byť viac kníh ako píše Kristin Cashore.:3

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jsem na ni zvědavá, už jsem o ní hodně slyšela a četla, tak by to konečně chtělo zasednout a pořádně se začíst. ;-)

    OdpovedaťOdstrániť

Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates