28. 7. 2014

5x MINIRECENZIA: edícia Náhodne generovaný obsah

Moja stratégia na výber knihy na recenziu je "Musí ma to niečim zaujať" a... oh, už dávno ma nič nezaujalo.

Preto som preletela moju poličku na Goodreads a náhodne vybrala 5 kníh, ktoré som čítala viac alebo menej dávnejšie... a napísala niečo málo o nich:

Julie Crossová: Búrka
Predstavte si nejaký strašne zlý teen film o chalanovi, ktorý je úplny lúzer, ale má nadprirodzené schopnosti a musí zachrániť sexy blond babu svojich snov. Poznámka pod čiarou: všetky peniaze šli na špeciálne efekty a na schopných hercov, scenár a réžiu nič neostalo.

Náš superhrdina sa volá Jackson a dokáže cestovať v čase, ale iba o pár hodín a jeho činy nemajú na budúcnosť žiaden dopad. Takže Jackson sa zabáva a zabáva a nečaká, že keď mu raz do internátnej izby vtrhnú zlí ujovia s pištoľami a zabijú jeho priateľku Holly, skočí do minulosti o celé dva roky a ostane tam uviaznutý.

No a riešenie celej záhady samozrejme nikdy nie je natoľko dôležité, aby si popri tom Jackson nenašiel čas znovu zbaliť Holly. Presne ako v tých superhrdinských filmoch, kde celú strednú tretinu zabudnete, o čo v príbehu ide. 

A to je celý problém: po úvodnej polhodine zistíte, že je to celé strašne prvoplánové, dávno okukané a nezaujímavé. O postavách vám poviem všetko, ak vám poviem "hlavný hrdina", "priateľka" a "kamarát, čo sa vyzná v počítačoch", pretože viac vám nepovie ani autorka. Podobne ako pri tom filme tak po 100 stranách vypnete mozog a len občas zdvihnete obočie nad nejakou "akože vtipnou, ale v skutočnosti trápnou" chvíľkou... a po odchode z kina budete prekvapení, že je k tomu dokonca natočený sequel.

A.J. Betts: Zac & Mia
Zac je tesne po transplantácii kostnej drene, Mia tesne po zistení, že má rakovinu. Jeden z nich do nemocnice prichádza, druhý odchádza. Obaja píšu na Facebook status, že sú okej - ale kým Zac to myslí úprimne, Mia všetkým klame.

Pretože Zac je vtipný, inteligentný a zaujímavý chalan, a Mia neznesiteľná, ukňučaná a zadubená baba, ktorej fňukanie "nie, nechcem chemoterapiu, ja radšej zomriem ako ísť na valentínsky ples s parochňou" pre mňa spravilo takmer každú kapitolu z jej pohľadu (čiže asi polovicu knihy - Zac & Mia) absolútne, nekonečne totálne a tragicky neznesiteľnú.

Autorka mala skvelý nápad, ktorý však celý rozpitvala na prvých 100 stranách a keď potom nadišiel "Hmm, a teraz čo?" moment, zapísala zvyšok prvým, čo jej napadlo: vašou typickou romantickou contemporary, kde je rakovina len na to, aby mali hrdinovia aspoň niečo spoločné. Nie je to našťastie žiadna citová vydieračka (Miina zadubenosť to spoľahlivo zaručí), ale táto alternatíva - nekonečne sa nudiť, pretože som to už videla, čítala a počula X krát - takisto nie je bohviečo.

Andrew Smith: Winger
Pamätám si Winger-a na nejakom strašne dôležitom zozname "Naj kníh roka 2013", ktorý na mňa medzi riadkami kričal "pravdivá srdcervúca JohnGreenovská nezabudnuteľná realistická spoveď o dospievaní". Občas vám utkvú v mozgu také nepodstatné detaily...

Winger má preto u mňa veľkú smolu. Za prvé, videla som ten zoznam a veľmi neprofesionálne som čakala niečo viac. Za druhé, čítala som Kam zmizla Aljaška (-recenzia-) a ak sa hrdina ocitne na internátnej škole, je to totálny lúzer, zamiluje sa do neobyčajnej baby a čaká ho množstvo odhalení o živote, vesmíre a zmysle všetkého...

Okrem toho - Kam zmizla Aljaška je raz tak krátka. Aj keď som sa zotrikrát na príhodách typu "to nevymyslíš, to je život" poriadne zasmiala, zapísať 400 strán bežným nudným životom na internátnej škole nie je práve to, čo by som budúcim autorom odporúčala.

Kate Jarvik Birch: Deliver Me
Wynne žije v generickej dystopickej spoločnosti číslo 12578917, kde vláda kontroluje VŠETKO a NIČ nedáva zmysel. Spomeňte si na Dokonalý pár (-recenzia-), Eve (-recenzia-), Divergenciu (-recenzia-), Darcu (-recenzia-), alebo The Testing (-recenzia-) a ušetríte mi strašne veľa premýšľania, ako vám ten istý nápad znova kreatívne predstaviť.

Wynne a jej kamarátka Odessa celý život snívajú, že budú "pracovať" ako rodičky detí. Ibaže keď príde deň D, kedy dievčatá oficiálne dospejú a vláda ich priradí na ich budúce pracoviská, prichádza šok: rodičkou sa stane iba Odessa. Wynne vyfasuje pozíciu obyčajnej robotníčky.

To sa prirodzene ukáže ako geniálny ťah, pretože Wynne priradia na pôrodnicu a ona tak zistí, že všetky rodičky sú šialené. A Wynne začína odhaľovať, že - vydržte, vydržte na to prekvapenie - jej spoločnosť nie je taká dokonalá, ako si celý život myslela.

Deliver Me je jedna z tých "je to debut a je to na tom vidieť" kníh. Autorka ešte presne nenašla svoj štýl a písanie je totálne tuctové a nevýrazné... ale hladké a svižné. Hlavná hrdinka je typicky "dobrosrdečná", "zvedavá", "odvážna"... ale predsa sa jej dá celkom fandiť. Takto by som mohla ísť a opísať každý aspekt - spoločnosť je úplne ctrl+c ctrl+v z milióna iných kníh... ale predsa sa autorke podarilo vytvoriť atmosféru, v ktorej ma zaujíma, čo sa stane ďalej. A podobne.

Deliver Me má množstvo chýb a so známejšími "klasikami" tohto žánru sa nemôže rovnať ani omylom, ale je krátke, (zatiaľ) stand-alone a veľmi dobre sa číta. Ak vám toto málo stačí, skladám výhrady a odporúčam.

M. Molly Backes: The Princesses of Iowa
Paige, Nikki a Lacey od začiatku strednej školy snívajú o jedinom: stať sa na prom vo štvrtom ročníku princeznami. Dievčatá teda na sebe pracujú a všetko sa im vypláca - sú krásne, obľúbené, populárne.

Na konci tretieho ročníka sa ale dievčatá - spité ako hrom - vracajú z párty a havarujú. Najhoršie to odnesie Lacey, ktorá si zlomí nohu a ostane celoživotne postihnutá. Paigina mama chce dcéru ochrániť pred hanbou a pošle Paige na leto do Francúzska, kde Paige žije v príšernej domácnosti ako au-pair.

Leto sa skončí a Paige sa celá šťastná vracia domov... a zistí, že sa s ňou nikto nerozpráva. Lacey zo seba robí obeť šoférovania pod vplyvom alkoholu a Nikki má kredit za to, že v Iowe ostala - a nezdrhla si pred zodpovednosťou užívať do Francúzska.

The Princesses of Iowa je dlhá, hustá a pomalá kniha o úplne každom drobnom detaile, ktorý Paige doma po návrate zažije. A teraz to nie je myslené zle - pozrite sa, koľko som vám toho musela napísať len kvôli tomu, aby som sa dostala k začiatku knihy.

Autorka skrátka neskáče od jednej scény k druhej, nepomáha si žiadnym "O dva týždne neskôr som sedela na matike a zrazu...". Udalosti na seba pekne nadväzujú, každá postava je detailne prepracovaná a všetky línie (vzťah Paige a jej kamarátiek, Paige a jej sestry, Paige a mamy, Paige a jej chlapca, Paige a spolužiakov, Paige a učiteľov...) sa navzájom príjemne dopĺňajú.

Je to štýl, ktorý sa páči mne - ale podľa hodnotenia 3.62 tipujem, že sa nepáči každému. Naozaj je to pomalá kniha, Paige je ako hrdinka po toľkom odmietaní znechutená a nepríjemná... ale ja bez váhania siahnem po všetkom, čo autorka v budúcnosti napíše.

4 komentáre:

  1. Deliver Me - vyzerá dobre, mám rada takýto dystopický námet, aj keď je podobný iným... čo už je v dnešnej dobe unikátne a jedinečné v knihách no... 8D
    Búrka - sa mne celkom páčila, malo to chyby, ale rada si prečítam 2ku, aj keď mi netrhá žily, že to nemám teraz pri sebe. Časom sa k tomu dostanem a má to pekné obálky 8)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mala som pôvodne plán, že Búrku zhltnem celú naraz, keď už vyšla, ale po jednotke som si povedala, že radšej nie, radšej to nechám fanúšikom... :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Deliver Me a The Princesses of Iowa vyzerajú celkom zaujímavo.:)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Myslím, že by sa ti mohli páčiť :)

    OdpovedaťOdstrániť

Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates