14. 10. 2015

Drahý čitateľ, s láskou o knihách v listoch

Drahý čitateľ!

S láskavým dovolením budem predpokladať, že pojem epištolárny román je pre teba veľká neznáma. Vždy lepšia veľká neznáma, ako zoznámiť sa s ním vďaka vysokoškolskej literatúre. Zatiaľ čo denníkove knihy sú už pomerne bežné (a nudné), knihy v listoch majú istý... šmrnc. Napríklad?

Adresát: ex
Min a Ed sa rozišli, dozvieme sa v úvode. Ale prečo, pýtate sa vy aj hlavná hrdinka, ktorá sa poobzerá okolo seba a zozbiera všetko, čo ju s Edom spája - od lístkov do kina cez darčeky až po soľničku - a o každom predmete napíše Edovi list na tému... Why We Broke Up.

Pokiaľ túto knihu nebudete čítať v 3D verzii, prídete o strašne veľa: každý list vám totiž uvádza úžasná ilustrácia a vy proste MUSÍTE čítať ďalej, pretože, what the hell, uhlomer? Zápalky? Soľnička???

Neviem ako vy, ale ja mám strašnú slabosť pre knihy, ktoré idú akoby "opačne" - začnete s úžasnou, nekonečnou a absolútne pravou láskou a skončíte pri rozchode. Prečo sa pokazila táto láska? Čo mala Min vidieť už od začiatku a doteraz si nevšimla? Ste zvedaví, zvedaví, zvedaví...

Čím ďalej som knihu čítala, tým viac a viac sa mi páčila - napriek tomu, že je strašne priamočiará (tí dvaja sa rozídu a vieme to úplne od začiatku) a pomerne jednoduchá. Nie je presladene americky zamilovaná, hlavná hrdinka sa tak zúfalo nesnaží čitateľovi zapáčiť a ak máte radi contemporary, ktoré funguje tak "ľahko inak", smelo do toho.

 


Adresát: mŕtve osobnosti
Laurel začína strednú a na prvej hodine angličtiny dostane úlohu: napíšte list mŕtvej osobnosti. Laurel list napíše - ale zistí, že je príliš osobný a rozhodne sa ho neodovzdať. Tak napíše ďalší. A ďalší. A z listov je nakoniec celá kniha.

V úvode to funguje skvelo. Keď chce Laurel písať list o svojej sestre, adresuje ho jej obľúbenému spevákovi. Keď ju zaujme báseň, ktorú v škole preberajú. napíše jej autorke... ale zhruba v tretine sa bežný šok zo strednej zvrtne na zamilované drámy a rodinné drámy a školské drámy a osobné drámy... a z listov ostane len oslovenie Drahý XY a autorka si švitorí bežnou rečou bežného contemporary - presne ako "denníkové" zápisky prepisujú celé rozhovory a megadetailné opisy.

Príbeh nie je veľmi originálny (hrdinka na novej škole, sexy chalan, láska na prvý pohľad... + hej, jedna mŕtva sestra), žiadna postava nie je extra pamätaniahodná alebo jedinečná (pekný chalan je pekný, kamarátky sú kamarátske...  really?) a keď sa autorka prestane sústrediť na písanie listov, nie sú Listy do neba nič, o čom by ste písali do neba od radosti vy.
Adresát: priateľ
Pokiaľ ste náááhodou strávili posledné tri roky niekde v jaskyni. Charlieho malé tajomstvá sú niečo, čo by ste mali čítať vrámci nejakého povinného YA čítania hneď niekde na začiatku, pretože... akoby som to povedala... tá kniha je slávna. Fest slávna.

Píšu sa dve veci: v kalendári rok 1991 a na Charlieho stole prvý list pre "priateľa", ktorému bude nasledujúci rok Charlie písať o svojom živote. Charlie nevie, či si daný človek listy vôbec číta alebo ich neotvorené zahadzuje, ale to nevadí - Charlie sa len potrebuje vypísať z toho, aký sa na novej škole cíti sám.

Charliemu sa podarí niečo podobné, ako Milesovi z Kam zmizla Aljaška - nalepiť sa ku skupine absolútne šibnutých ľudí, s ktorými zažije nezabudnuteľný prvý stredoškolský rok, prvú párty, prvú lásku, prvý vzťah. Aj pokiaľ vám nevezme dych (stále pre mňa Aljaška rulez), tá atmosféra listov, smútku, objavovania nového a takej zvláštnej melanchólie z toho, ako si ľudia vymieňajú obľúbené piesne na magnetofónových páskach, stojí za to.

Adresát: nikto
Táto kniha je poriadna podpásovka, pretože je v skutočnosti denník, ale toľko mi to prepáčite. Drahý nikto, začína každý zápis hlavná hrdinka, tvoja Mary Rose.

Dear Nobody: The True Diary of Mary Rose je SILA. Otvorila som ho náhodne. Padol mi do oka úvod. Na strane 30 som si povedala, že je to dobré. Ako som sa dostala na stranu 220 netuším vôbec a keď som s malou dušičkou skončila, bolo 5.05 ráno. A dva dni som dokázala stráviť len romantické kravinky.

Labilná matka a jej násilnícky priateľ. Sťahovanie, nový kolektív. Samota. Alkohol. Polícia, záchytky, protidrogová liečebňa a deväťdesiate roky. Žiadne strojené dialógy alebo oboznamovanie s ostatnými "postavami" - len pocity, udalosti, myšlienky. Pravidelne čítam recenzie na GR a buď vám to sadne úplne, alebo vôbec. Ale priemerný rating postupne stúpa od nejakého 2.3 na momentálne 3.78, takže tých z prvej skupiny asi pribúda.

Ak máte radi netradičné veci, choďte do toho. Ak máte radi experimenty, choďte do toho. Ak sa nebojíte skúsiť knihu zloženú zo skutočných denníkových zápiskov, ktoré si skutočná Mary Rose kedysi písala, choďte do toho.

A ak predsa nie a stále máte chuť skúsiť román v listoch, skúste aspoň niektorú z tých minulých.
Alebo máte tip na nejaký ďalší?

4 komentáre:

  1. MG máš ráda, že? Tak zkus Annu a Annu od Charlotte Indenové. Moc pěkný epistolární román (jo, znám to, ale já jsem ten postižený vysokou školou - většinu pojmů jsem přes prázdniny zapomněla, tohle ne :D )
    Já se třeba chystám na Werthera... A na tu první i druhou knížku, až vyjdou v českém překladu. Co se týče Perks, tak to mi nějak nesedlo, příběh jo, ale nebavilo mě to číst. Víc se mi líbil film. A Dear Nobody... to taky nevím. Má to kvality, které dokážu ocenit, ale Mary Rose mi byla hrozně nesympatická. Hrozně. Takže jsem asi ten člověk, kterému to nesedne vůbec, já nevím :D Velice ráda bych si někdy přečetla skutečný deník, bez šroubovaných dialogů, ale asi na nějaké jiné téma. Tak.
    A co ještě Stolen? To je taky v dopisech. Ale nečetla jsem to. Je to jedna z těch knih, na které se pořád jen chystám, fakt už ROKY!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Jooo, Stolen bola kniha, čo som mala v koncepte napísanú s poznámkou, že si to mám prečítať, kým to publikujem (ale dal mi zbohom Kindle a tak by tento článok asi ostal nepublikovaný dlho :D ).
    Inak vieš, čo je ďalší skutočný denník? Rae Earl! :D Ale na ňom je jasné, že to je denník, čo nikdy nemal ísť na vydanie, je to strašne zmätené a milión ľudí a chaos chaos chaos, ale... páčil sa ti My Mad Fat Diary, tak podobne ako ja zrejme prižmúriš nad tým oko O:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já mám skutečné deníky ráda. Píšu si ho (je) už asi deset let, takže vždycky kroutím hlavou nad deníky v knižní podobě a jejich popisy děje (u mě to vždycky vypadá takhle - "jo, ještě jsem si vzpomněla, že předtím, než přišel XY, potkali jsme UV a ten řekl, nepamatuju si to přesně, něco jako DEF!" :D a pak spíš hromada úvah a výlevů a postřehů). U Mary Rose bylo vidět, že je to víc tak. Ale prostě nemám ráda Mary Rose. MMFD líbilo, musím se k té knize dostat :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Hmm, vlastne som ešte žiaden, mm, epištolárny román nečítala.:D Why We Broke Up som kedysi rozčítala, tuším, že to bola prvá čítaná kniha na mojom kindli! Ale nejako ma nebavila, takže putovala do nedočítaných. Nad Charliem priebežne stále rozmýšľam, ale (shame on me) tiež som nečítala.:D Vlastne nič z tohto zoznamu. No Dear Nobody znie veeľmi zaujímavo, hoci neviem, či by to u mňa fungovalo.:D

    OdpovedaťOdstrániť

Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates