29. 5. 2016

Louisa Reid: Black Heart Blue


Rebecca a Hephzi sú dvojčatá, a jedna je opakom tej druhej. Hephzi je krásna. Rebecca má tvár zdeformovanú genetickou vadou. Hephzi túži zapadnúť. Rebecce stačia jej knižky. Rebecca žije. A Hephzi... je mŕtva. 

Je mrazivý január, Rebecca stojí nad sestriným hrobom a cíti sa tak sama, ako ešte nikdy. Otec, ktorý obe sestry od detstva týra, si len bude dávať väčší pozor. Matka, ktorá odvrátila zrak od smrti krásnej dcéry, tej škaredej nikdy nepomôže. Hephzi je mŕtva a Rebecca vie, že tým sa všetko mení.

Aby sme pochopili prečo, musíme sa vrátiť o tri mesiace späť, keď je Hephzi živá, zdravá a nadšená z novej školy, kam ju rodičia po dlhom prosíkaní pustili. Po rokoch domáceho vyučovania je Hephzi svetom tínedžerov očarená. Piatkové párty. Alkohol. Sex. Hephzi, vychovaná v rodine prísneho kňaza, si nový život užíva ako nič predtým...

Ale Hephzi je mŕtva. A Rebecca pred spaním pritlačí sestrinu posteľ k dverám, aby ju opitý otec nezabil tiež. Lebo Rebecca pochopí niečo, čo Hephzi pochopila už dávno: musí sa odtiaľto dostať preč.

Ale ako, ak je vaša rodina naoko vzorom dobra a lásky? Ako, keď je pravda o Hephzinej smrti taká strašná, že by jej nikto neveril?

Black Heart Blue je najväčší skrytý poklad, s akým som kedy mala česť. Vlastne som sa cítila podobne, ako keď som pred rokmi objavila Zakázanú lásku od Tabithy Suzumy. Nenápadná obálka. Bohapusto neznáma autorka. Úžasný, úžasný štýl. A šokujúci príbeh. Whoa.

V podstate si nie som istá, či vám mám okrem toho vôbec čo povedať. Po 70 stranách som sa vytackala z postele a zverila sa internetu s úplnou beznádejou, ktorú vo mne Rebeccin žiaľ zo sestrinej smrti vyvolal. Po ďalších 100 som mala v hrudi čiernu dieru, ktorá vcucla všetko šťastné, čo na svete existuje. Dočítala som a neverila, že mi niečo také sedelo doma poličke NIEKOĽKO ROKOV.

Aby som sa trochu odpútala od bľabotania o pocitoch, vymenujem vám pekne vedecky, čo sa mi na knihe páčilo. Po prvé, ako to má autorka premyslené. Takmer celú knihu dostávate na striedačku pohľad Rebeccy a pohľad Hephzi: Rebecca od momentu sestrinej smrti, Hephzi od príchodu do školy. A sľubujem vám, detinská a vymletá Hephzi vás bude väčšinu knihy poriadne štvať - až kým jej línia nedobehne do konca, vy o nej začnete premýšľať... a uvedomíte si, že to všetko bol zlomyseľný autorský zámer.

Po druhé, je to fantasticky napísané. Tak, že strácam slov, rovnako ako som ich strácala celú dobu pri čítaní. Hephzine a Rebeccine kapitoly odlíšite po pár vetách, lebo autorka je taká talentovaná až to bolí. Vás, samozrejme, kedykoľvek si uvedomíte, aké krásne a lyricky sa vyjadruje Rebecca, a ako brutálne túži po živote medzi cool deckami Hephzi.

A po tretie, zastavíte sa a ostanete premýšľať. Kedykoľvek - v priebehu knihy, po dočítaní, o týždeň neskôr. Podarí sa Rebecce od rodičov utiecť, alebo zlyhá ako Hephzi? Alebo je to tak, že po celý čas zlyháva Rebecca, a Hephzi je tá, ktorej sa to naozaj podarilo? Nejdem vám kaziť zážitok pri čítaní ďalšími otázkami, ale poviem to takto: dávno, dávno som nestretla YA knihu, ktorá by bola tak premyslená, tak nádherne napísaná... a tak hriešne neznáma.

Ak máte radi Zakázanú lásku, Jandy Nelson a vážnejšie knihy Miroslavy Varáčkovej, NEČAKAJTE. Black Heart Blue je presne to, čo chcete čítať ďalej. Poklad ako toto si svoje miesto ďaleko od svetiel reflektorov namierených na povrchné bestsellery vážne nezaslúži. 

1 komentár:

  1. Ja a takéto pochmúrne srdcervúce knihy máme neistý vzťah. Ťažko sa k nim dokopávam, niekedy nefungujú alebo ma čisto zdeptajú a inokedy je z nich skvelý zážitok... Ale v tomto prípade - po tvojej recenzii a tiež vzhľadom na to, že ma kniha čímsi skrátka zaujala - som ochotná to risknúť a uvidieť.:)

    OdpovedaťOdstrániť

Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates