3x MINIRECENZIA: edícia Romantická všehochuť  

Posted in ,

Abria Mattina: Wake

Začala by som tým, že Wake je strašne zaujímavá kniha. Osemnásťročný Jem sa práve vylízal z rakoviny a jeho život je peklo: po chemoterapii vyzerá bez akéhokoľvek ochlpenia ako príšera, nezvládne viac ako tekutú stravu (ktorú aj tak pravidelne vyvráti), v hrudi má dieru, berie tak kilo liekov, je slabý ako mucha a sexuálny život je len ďaleká spomienka: za prvé, kto by s ním chcel chodiť, a za druhé - oveľa horšie - akýkoľvek pokus urobiť si trošku dobre končí strašnou bolesťou.

Toto vás čaká takmer 16 000 Kindle lokácií: od začiatku do konca vás autorka NIKDY nenechá zabudnúť na to, že Jem prežil rakovinu a uzdravuje sa len postupne. A po TONE "sick-lit" kníh, ktoré som už čítala, bolo Wake PRVÉ, kde som naozaj verila, že bol hrdina chorý, že unikol z prahu smrti a že horí túžbou žiť, aj keď ho s jeho oslabeným imunitným systémom môže poslať na druhý svet obyčajná chrípka. Hromada nemocníc, hromada nechutných vecí, celú knihu. Fakt, celú knihu.

Do toho prichádza Willa: nové dievča na škole, ktorému nedávno zomrela na rakovinu sestra, s Jemom sa spriatelí a na vás vybalí vlastnú kopu problémov, ktoré smrť milovanej sestry spôsobila. Wake je VEĽMI dlhá kniha a nebudem vám to kaziť spoilermi. Ale čo je na nej najviac úžasné je toto: že to nie je ďalší srdcervúci doják, ktorý sa priživuje na niečom, čomu autorka poriadne nerozumie - ale problémy, ktoré hrdinovia mali, sa s nimi uveriteľne vo forme dozvukov vlečú celú knihu. Láska zdravie nezachráni a Wake krásne ukazuje, koľko odhodlania a trpezlivosti si vzťah dvoch kedysi chorých ľudí naozaj vyžaduje. Prečítajte si ho.

Lauren Barnholdt: Through to You
A tak sme sa rozišli. The End. Dozviete sa na prvej stránke. V trochu opisnejšom a uplakanejšom podaní, ale pointa je tá istá.

I love your sparkle, napísal Penn na lístoček pre Harper, a myslel tým kúsok vianočnej reťaze, ktorú mala jeho spolužiačka vo vlasoch. Až do toho momentu boli Penn a Harper jeden pre druhého len meno na prezenčke. Ale Harper pozornosť zalichotí. Penn má dievčatá rád. Ani jeden nie je zamilovaný, ale skúsme to, poďme na rande. Kam to až zájde?

Čakala som pred čítaním niečo ako Why We Broke Up, kde ste si stále vedomí toho, že čítate príbeh, ktorý skončí smutným rozchodom - ale pri Through to You na úvod časom úplne zabudnete. Nečakajte viac, než milú stredoškolskú romantiku - také to tisíckrát videné a počuté, pri čom sa nemôžete sťažovať, že vás na to nikto neupozornil, lebo to kričí zo všetkého od obálky až po anotáciu.

Prekvapivo, čítanie je celkom fajn. Ten nápad "poďme na rande len tak" nie je zďaleka taký klišé, ako lásky na prvý pohľad, padanie si do náručia, hlboké pohľady do očí a všetko ostatné, čo nás tak dávno nebaví. A tu by som aj skončila - Through to You je fajn. Číta sa rýchlo, je milé, svieže a celkom zaujímavé - ale nie je to nič, čo by si popri iných romantických contemporary urobilo meno.

Sarra Manning: London Belongs to Us
Strašne, strašne žeriem jednu autorkinu staršiu knihu: Tweetni mi! A už roky hľadám niečo podobné: zábavnú ústrednú dvojicu, uveriteľnú romantiku, skvelú sex scénu, príbeh s nohami na zemi.

Nuž, London Belongs to Us, budem hľadať ďalej.

Slovami nedokážem opísať, aká bola toto po prvých 20-30 stranách nuda. Sedemnásťročná Sunny sa KONEČNE chystá spečatiť svoj vzťah s Markom prvou spoločnou nocou... ibaže všetkému dá koniec fotka, ktorá sa pred Sunny zrazu objaví. Fotka, na ktorej sa Mark bozkáva s iným dievčaťom.

Namiesto vášnivej noci teda Sunny nočný road trip Londýnom, pretože nie, Mark sa jej určite nevyhýba, iba sa mu darí z každého podniku, kam ho Sunny príde hľadať, odísť o pár minút skôr. A tá fotka, to je určite omyl, to sa vysvetlí, Mark je predsa super, a vôbec vám od prvej strany nie je jasné, aký je to strašný kretén a sukničkár.

A preto máte celú knihu Sunny chytiť a poriadne preplieskať, nie sa s ňou obávať o jej ľúbostný život (o dvoch sexy Francúzoch, čo ju celú knihu sprevádzajú, radšej pomlčím úplne). London Belongs to Us bolo pre mňa jedno veľké klišé utrpenie. Sarra Manning, tak snáď nabudúce.

This entry was posted on pondelok, júla 25, 2016 and is filed under , . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

1 komentárov

Nejaké to Tweetni mi! by som si veru opäť rada prečítala. :) Škoda, že London atď. to nebude, no...

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...