3x MINIRECENZIA: edícia Tri prvé diely vychádzajúcich dilógií  

Posted in , ,

Veronica Roth: Zárezy smrti (Zárezy smrti #1)
Na úvod hlásenie rozhlasu: táto vec nie je sci-fi, ale sci-fi fantasy. Ľudia obývajú sústavu deviatich planét, ktoré spája magický prúd. Keďže prúd preteká všetkým živým, prejaví sa v priebehu dospievania u každého človeka nejaký magický dar - niekto je extrémne empatický, niekto necíti bolesť, niekto vie zraňovať dotykom, atď. A toto je vrchol originality, ktorú kniha ponúka. Povedzte si sami, ako veľmi nevídané je to pre vás.

Zárezy smrti sú pre mňa stokrát obohraný príbeh v ľahko pozmenených kulisách. Planétu obývajú dva národy: mierumilovní Thuvhesiti a krvilační Šoteti s rukami pokrytými zárezmi za smrť každého nepriateľa. Akosa z Thuvhe v akčnom úvode unesú Šoteti a potom sa 200 strán nič nedeje, lebo opraty prevezme šotetka Cyra, z ktorej jej ambiciózny brat robí strašnú drsňáčku, ale Cyra je v skutočnosti mäkkýš, každé krviprelievanie sa jej prieči a... a to je všetko. Ešte jednu vetu a zhrnula by som vám celú knihu.

Asi v polovici som si uvedomila, že v príbehu vlastne o nič nejde. Postavy nemajú žiaden konkrétny cieľ, neusilujú sa pracovať na žiadnom pláne - len prežívajú zo dňa na deň. A ak už aj majú, vyriešia ho v priebehu kapitoly, lebo sa im zázračne všetko podarí a autorke prvoplánové riešenia stačia. Aj keď ide o rebéliu proti systému, čo je podľa mňa dosť... prúser.

Divergencia mala svoje chyby, ale aspoň vytŕčala z davu. Zárezy smrti sú tuctová záležitosť, ktorá sa chce hrať na knihu o "originálnej" kultúre ďaleko vo vesmíre plnú krvavých scén... no ako zbehlejšieho čitateľa vás práve neohromí.

Breeana Shields: Poison's Kiss (Poison's Kiss #1)
Koncom januára som si dala predsavzatie: budem čítať čo najviac vychádzajúcich titulov. Šla som teda na Goodreads, preklikala listópie a vyselektovala z každého zoznamu pár najpopulárnejších. Poison Kiss za tie dva mesiace z horných priečok zmizol. Nečudujem sa.

Prvé recenzie sľubovali ďalšiu variáciu na tému "hrdinka vraždí dotykom" - zase raz vo fantasy svete, no pre zmenu inšpirovanom Indiou. V anotácii sa dočítate, že hrdinka službách kráľa zabíja otráveným bozkom - no zrazu "dostane príkaz zabiť Devena, chlapca, ktorého pozná príliš dobre na to, aby bola presvedčená, že musí zomrieť."

BUUUUULLSHIIIIIIIIIIT. Lebo viete, koľko Devena pozná? Dva dni. A celý jej úsudok je založený na tom, že má pekný úsmev a bol milý k jej mladšiemu bratovi. A nasleduje klasika: nemôžem mu povedať o sebe pravdu, lebo by si myslel, že som monštrum...

Poison's Kiss je pozoruhodné dielo plné nekonečnej nelogiky. Presvedčte sa sami, na Goodreads som pre vás spísala celý dej - a ak sa náhodou bojíte spoilerov a nič čítať nepôjdete, vedzte, že príspevok je na 300-stranovú knihu pomerne krátky a polovica knihy je prakticky zamilovaná vata. 

Ak očakávate serióznu, akčnú a dobre napísanú fantasy, prrr. Ak ste ochotní znížiť nároky aspoň pre ten dotyk indickej kultúry, tiež - neostalo z nej viac než sárí namiesto korzetov a pár náhodných titulov v kurzíve. Pokiaľ vyslovene netúžite nad knihou vypnúť mozog a baviť sa na miestach, ktoré by vám vtipné vážne byť nemali, nič sa nestane, ak tento kúsok z TBR vyhodíte.

Stephanie Garberová: Caraval (Caraval #1)
Tak ako internety niekedy frflú na "vnútornú bohyňu" a podobné časté opakovania, si na jedno zanadávam ja tu: "Scarlett vedela, že by mala myslieť na svoju sestru, ALE..."

Zamyslela sa, aké by to bolo, keby ju pobozkal. Namiesto získavania informácií o stratenej sestre a spýtala na svojho budúceho manžela. Zamyslela sa, či sa tak nevenuje výberu správnych šiat len preto, aby sa mu páčila.

Inými slovami: Scarlett je tupá ako tágo a keby toto nebola len kniha, nemala by šancu. Jej úlohou je totiž zachrániť jej mladšiu sestru, ktorú uniesol prekliaty kúzelník. Hostia Caravalu - magického, niekoľko dní dlhého cirkusového podujatia -, majú k dispozícii sériu stôp, ktoré ju za nimi zavedú. Kto Scarlettinu sestru nájde ako prvý, vyhrá od kúzelníka hlavnú cenu: splnené prianie.

Caraval funguje presne tak, ako napríklad Eragon: hromada klišé a prvoplánových riešení skryté pod pozlátkom toho, že prostredie je pútavé a kniha sa rýchlo číta. Čo neznamená, že je originálna alebo kvalitne napísaná, ale že cirkusy nie sú také okukané a o texte sa v mnohých recenziách dočítate, že tam "nie su žiadne nudné opisy, ktoré ja osobne neznášam".

Čiže Caraval si svojich čitateľov nájde. Ale ak máte vo fantastike už niečo načítané a nie ste ochotní trpieť ďalší klišé fantazijno-romantický bullshit, ruky preč.

This entry was posted on piatok, marca 24, 2017 and is filed under , , . You can leave a response and follow any responses to this entry through the Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom) .

1 komentárov

Na Caraval jsem přišla na GoodReads a ještě ten den jsem zjistila, že to vyjde i u nás. Nevím proč, ale viděla jsem obálku a řekla si: To si musím přečíst, třebaže jsem nevěděla, o čem ta kniha vůbec je... No a před pár dny jsem si jí prolistovala a moje pobláznění obálkou zchladlo. Stalo se mi to i s knihou Bestie je zvíře, takže nevím, jestli vůbec budu číst obě dvě. Tvoje recenze mě zatím od Caraval odradila - v dobrém smyslu, takže si to ještě rozmyslím :) :D

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...