2. 3. 2017

Neal Shusterman: Challenger Deep




Caden Bosch má 15 rokov, dobré známky, hromadu záujmov. Má priateľov, milujúcu rodinu, život bez starostí.

Caden Bosch je plavčík na lodi plnej divných ľudí. Deň čo deň sa síce koná kokteil párty, ale keď vás každú chvíľu niekto hodí do dela, kapitánov papagáj plánuje vzburu a cieľom výpravy je potopiť sa na dno priekopy... tak niet divu, že Caden najradšej trávi čas v náručí vyrezávanej dievčiny na prove, ktorá je presvedčená, že ju všetci námorníci tajne ohovárajú.

Caden Bosch sa zbláznil. Nie zo dňa na deň, postupne. Žiadna náhla trauma, žiadne dramatické triky: Cadenov mozog jednoducho prestal udržiavať zdravú chemickú rovnováhu a Caden ochorel. Iba chvíľu potrvá, kým si to ľudia naokolo všimnú.

Toto vám síce anotácia zamlčí, ale aj tak vám to priebehu prvých 30 strán dôjde, a ja nemám chuť skrývať vám to v metaforách o lodi na rozbúrenom mori. Z časti preto, lebo vám chcem povedať, čo máte čakať. Ale hlavne pre niečo iné - lebo autor vám síce veľa vecí nepovie, ale zároveň ich pred vami neskrýva. A to je to, vďaka čomu je Challenger Deep také wow.

Veľmi dlho som rozmýšľala, ako vám túto knihu opísať, ale urobím to nakoniec úplne najjednoduchšie. Kapitoly z Cadenovho "normálneho" života sa striedajú s kapitolami, kde je Caden na lodi. Ak sa napríklad Caden na lodi zoznámi s novým členom posádky, v nasledujúcej kapitole z reálneho sveta zistíte, že na psychiatriu prišiel nový pacient.

Kapitoly z reálneho života sú skvelé - cením si každú jednu knihu, ktorá rozpráva o tom, ako duševná choroba u človeka prepuká, ako si hrdina ani neuvedomuje, že zrazu vníma svet inak, ako je preňho všetko jeho správanie normálne, ale pritom ide dolu z kopca. Ale tie kapitoly z lode, tá jedna veľká metafora o strachu a páde do hlbočiny - TO je sila.

Ilustroval autorov syn,
"skutočný" Caden Bosch.
Neviem, nakoľko bude práve toto baviť vás, ale ja som si toto striedanie dvoch pohľadov na tú istú situáciu - a hľadanie toho, ako sú prepojené - neskutočne užila. Je totiž rozdiel, keď vás autor zasype čudnými výjavmi a nezmyselnými metaforami, ktoré za ten svet nechápete a máte pocit, že čítate hromadu pseudo-poetických hovadín. A je niečo iné, keď sú tieto výjavy písané tak, že keď sa hrdina pozrie na more s myšlienkou, aké by to bolo hodiť sa cez palubu, presne viete, čo to má znamenať. Len si to predstavte s niečím menej prvoplánovým, lebo áno, táto kniha má na viac.

Prečítala som kníh o duševných chorobách fúru a táto je úplne iný level - práve preto, ako vám autor podsúva z informácie len kúsok a zvyšok vás nechá domyslieť. Čo znamená toto? Ako sa do situácie na lodi premietne niečo iné? Ak máte radi knihy, kde sa vám pri čítaní postupne rozsvecujú na hlavou "Ahááá!" žiarovky a po prečítaní máte chuť vrátiť sa späť na začiatok a pozrieť sa na veci znovu v novom svetle - toto je jedna taká.

Mohla by vám o metaforách básniť ešte dlho a vybrať na ukážku tie naozaj silné, ale nebudem vám kaziť prekvapenie z toho, čo všetko sa vo vnútri skrýva. Challenger Deep je úžasne premyslené a majstrovsky napísané. Nechcem vám túto knihu opisovať ako emočnú jazdu na rozbúrenom mori - ale ako niečo, čo veľmi otvorene hovorí o zmätených pocitoch a nerobí z duševnej choroby len element v romantickom príbehu. Vo mne bude rezonovať ešte dlho. Neváhajte a prečítajte si to.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

Copyright © 2015 LuuYA
| Distributed By Gooyaabi Templates