Som pevne presvedčená o tom, že význam prvej vety sa preceňuje. Môžete mať prvú vetu, z ktorej ľuďom padne sánka až po zem, ale ak je tá druhá za ňou na prd, nebude vám to nič platné. Pri prvej vete nejde o to, ako neskutočne originálna, vtipná a nápaditá je. Ide o ten neviditeľný mostík, ktorý spája prvú vetu s druhou, druhú s tretiou a tretiu so štvrtou. Aby si vaši čitatelia povedali HOLY SHIT KAM SA STRATILA PRVÁ STRANA!

All the Crooked Saints sa otvárajú vetami, ktoré plynú a plynú a plynú - aj keď sa niekoľko kapitol prakticky nedozviete, čo to má všetko znamenať. Keď si nakoniec všetky informácie poskladáte, dostanete zhruba toto: rodina Soriovcov má moc robiť zázraky. Preto za nimi do Bicho Raro - mesta, ktoré kedysi rodina založila - prichádzajú pútnici.

Zázraky, ktoré pútnikov čakajú, sú dva. Prvý je v rukách soriovského Svätca, ktorý dokáže zviditeľniť temnotu v pútnikovom vnútri. Druhý - temnotu premôcť - je na pútnikovi. Po Bicho Raro sa túla množstvo pútnikov, ktorí na svoj druhý zázrak čakajú, pretože sa v súčasnom stave (s kojotími hlavami, hadmi obtočenými okolo tela, opakujúc neustále slová iných ľudí a podobnými šialenosťami) nemôžu k svojmu bývalému životu vrátiť.

Namiesto jednej súvislej línie vás čaká pohľad na životy celého soriovského klanu: svätec Daniel chce pútnikom pomôcť láskou. Racionálna a logická Beatriz verí, že nemá pocity. Joaquin sa zaujíma len o kariéru v pirátskom rádiu a s pútnikmi nechce mať nič spoločné. A generáciu ich rodičov zjazvila tragická udalosť, pri ktorej sa kedysi vtedajší Svätec odhodlal porušiť ten najväčší zákaz: nikdy nesmieš pútnikovi s druhým zázrakom pomôcť.

All the Crooked Saints nie je vaša klasická YA kniha. Dokonca aj na Maggie Stiefvaterovú je to poriadny úlet do čistého magického realizmu - ak máte radi Isabel Allende alebo Gabriel Garcíu Márqueza, budete sa cítiť ako doma a rovno vravím, že si to prečítajte.

Čo ostatní? Ak máte radi Maggie Stiefvaterovú, je to pre vás povinná jazda tiež. All the Crooked Saints sú Havraní chlapci na steroidoch. Autorka je na vrchole - jej štýl ešte nikdy nebol tak prudko čitateľný a divné magično ešte nikdy nebolo také divné a magické. Tristo strán je tak akurát, aby ste sa ponorili do príbehu, kde najprv ničomu nechápete, postupne odhaľovali náznaky a nakoniec všetko pochopili a užili si finále.

Ale ak je to vaša prvá Maggie Stiefvater a ste zvedaví, lebo hype hype hype... tak nejdete čítať klasickú fantasy alebo paranormálnu knihu, na akú ste zvyknutí. Idete čítať niečo veľmi pomalé a tak trochu "rozťahané", kde si musíte veľa vecí domýšľať, lebo autorka hovorí v metaforách. Čaká vás množstvo postáv, ktoré majú všetky svoj príbeh a ústredný dej tvorí to, ako do seba príbehy týchto postáv zapadajú. Čaká vás línia o zamilovaní, ale nečaká vás romantická línia. Čaká vás kniha, ktorá možno nie je najlepšia voľba na oddychové čítanie, ale príbeh, nad ktorým sa budete musieť zamyslieť.

All the Crooked Saints sú podľa mňa tak trochu risk, že sa vám buď budú páčiť úplne, alebo vôbec. Buď budete autorkine metafory o "zviditeľňovaní temnoty vo svojom vnútri" žrať aj s navijakom, alebo sa pri nich budete absolútne nudiť. Všetko závisí na tom, ako máte blízko k magickému realizmu a nakoľko ste ochotní čítať veľmi inú knihu, ako to, čo v YA momentálne vychádza.

Mňa tá zmena nadchla. Fantastická magická atmosféra, veľmi kvalitný štýl, pri ktorom sa vám scény až zhmotňujú pred očami, úžasné nápady, čo sú zakódované do metafor. Vôbec nemusím dlho rozmýšľať - pre mňa jednoznačne najlepšia kniha, akú som tento rok čítala.